Ľudovít Didi pochádza z Púchova. Keďže sa narodil ako nemanželské dieťa, vychovali ho starí rodičia. Študoval na Vysokej škole ekonomickej v Prahe, odkiaľ ho pre politické názory vylúčili. Neskôr vyštudoval Vysokú školu pedagogickú v Nitre. Spolu s manželkou Máriou podpísali Chartu 77. Po rehabilitácii v roku 1990 pracoval ako riaditeľ detského domova. Dnes žije vo Vrábľoch.
Ľudovít Didi pokrstil nedávno svoju prvú knižku. V románe nazvanom Príbehy svätené vetrom, ktorého hlavnou postavou je autorov dedo Ondráš, sa veľa píše aj o jedení, pití a "kurovaní", ako neodmysliteľných súčastiach rómskeho životného štýlu.
Viac o rómskej gastronómii a o tom, čo má z nej najradšej, nám porozprával začínajúci spisovateľ vo svojom dome vo Vrábľoch.
Z palaciniek sa nenaje
Ľudovít Didi hovorí, že pre Rómov bolo vždy dôležité mäso. V čase hojnosti majú na tanieri každý deň kurací alebo bravčový perkelt, cigánsku pečienku či pečené bravčové. Mäsovú potrebu má v krvi aj Ľudovít Didi. "Nedokážem sa najesť z palaciniek, milujem všetko mäsité, dokonca aj polievky musia byť silné mäsové."
Spomína, že po tom, čo spolu s manželkou podpísali Chartu 77, prežívala ich rodina ťažké časy. Hoci predali auto aj časť nábytku, so svojimi tromi deťmi okúsili neraz aj hlad. Pre žiadneho z manželov sa nenašlo zamestnanie, ľudia sa im vyhýbali, nechceli si k nim sadnúť ani vo verejnej doprave.
Keď si konečne našli prácu, bola to drina vo fabrike s prudko jedovatým odpadom. Po dvoch rokoch museli Ľudovítovi Dididmu vyoperovať tri štvrtiny žalúdka. Jeho manželka vydržala pracovať v škodlivom prostredí šesť rokov.
Husté polievky
Dnes Ľudovít Didi zle spáva a neraz sa zobúdza už o druhej nadránom. Aby rodinu nerušil, potichu sa poberie do priestrannej kuchyne za sporák. Rád vkladá ho hrnca zo tri druhy mäsa - kúsok bravčoviny, kúsok hovädziny a kuracinu. K tomu pridá trochu polievkovej zeleniny a keď je vývar hotový, polievku zahustí domácimi rezancami svojej manželky.
Manželia mali veľmi radi aj fazuľovicu s množstvom domácich rezancov, až stála lyžica. Muselo však v nej byť aj trocha údeného alebo klobáska na dochutenie.
Šošovica, fazuľa a hrach boli vždy súčasťou rómskej kuchyne, ktorá sa na Slovensku vo všeobecnosti prispôsobila "gadžovskej". Rómovia robia často halušky s bryndzou alebo s kyslou kapustou a množstvom pečeného mäsa navrchu.
Na paprčkách a kolienkach
V čase núdze žili Didiovci často na bravčových paprčkách, kolienkach a jedlách pripravovaných z mastnejšieho mäsa. "Manžel by sa tým napchával aj dnes, ale zdravotný stav ho už prinútil stravovať sa striedmejšie," hovorí Mária Didiová, ktorá je výbornou cukrárkou. Na ich kuchynskom stole takmer nikdy nechýba voňavé vanilkové pečivo.
Keď sa Mária pred polstoročím rozhodla vydať za Róma, pätnásť rokov sa s ňou nerozprávala celá rodina. Až neskôr príbuzní zistili, že Didiovci pekne nažívajú, sú slušní ľudia, dobrí katolíci a prísne vychovávajú aj svoje deti. Preto sa k nim začali postupne správať lepšie. Ľudovít s Máriou sa vo svojich životných štýloch navzájom ovplyvnili a hoci ich tri deti neovládajú rómčinu, niektoré zvyky od rómskych predkov prevzali.
Goja len pre navyknuté žalúdky
Ľudovít Didi napríklad pri varení zásadne nepoužíva varešku. Všetko mieša lyžicou. Počas veľkých sviatkov, akými sú aj pre Rómov Vianoce a Veľká noc, navykol svoju rodinu na plnené mastné črevá z prasaťa, takzvanú goju. Na prípravu tohto klasického rómskeho pokrmu sa používajú črevá z ošípanej, ktorá má nad stopäťdesiat kilogramov. Aj keď kedysi Didiovci chovali prasce a v komore im viseli ružové šunky, ich deti pred všetkými zabíjačkovými pochúťkami uprednostňovali práve goju. Keď sa raz v škole jedného z ich synov pýtali, čo má najradšej, a on povedal, že prasačie črevá, učiteľka vraj takmer omdlela. Goja sa je s pečenými zemiakmi alebo s chlebom a majú ju radi Rómovia na celom svete. Ak si na ňu človek zvykne v mladosti, neskôr už organizmu prílišná mastnota neprekáža. Nenavyknutý človek však môže mať tráviace problémy. Ľudovít Didi vo svojej knižke opisuje, ako k jeho dedkovi prišiel raz hladný brat. Pripravili si teda mastnú goju a brat jej zjedol za celý hrniec. O dvadsať minút mu prišlo zle. Svoje tráviace ťažkosti však zľahčil slovami: "Vyčistilo ma, aj to je na niečo dobré."
Iným jedlom pripravovaným z bravčových čriev je cigánsky guláš. Pri ňom sa črevá pokrájajú a keď pustia masť, pridajú sa k nim na kocky nakrájané zemiaky. Guláš sa potom dochutí, povarí a môže sa podávať.
Sviatočné jedlá
"Rómovia sú všade iní," hovorí bývalý riaditeľ detského domova, ktorý už začal písať aj druhú knihu. "Najvyspelejší sú tam, kde je najvyššia životná úroveň." U nás je to západné Slovensko. Prispôsobuje sa tomu aj rómska kuchyňa.
"Od gadžov sme prebrali perky, ktoré voláme pišot. Na východnom Slovensku sú tieto cigánske pirohy väčšie, takže stačí zjesť jeden-dva kusy a máte dosť. Na západnom Slovensku sa už pišoty nápadne podobajú perkám. S jediným rozdielom - namiesto lekváru ich Rómovia plnia praženicou."
Pišot s praženicou si zvykli Rómovia pripravovať na Kvetnú nedeľu. Na Vianoce si zase namiesto tradičných "gadžovských" opekancov robia pišoty plnené lekvárom a posypané makom alebo orechmi.
FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
Recepty Ľudovíta Didiho
Goja
Podľa počtu stravníkov 2 - 3 metre prasačích čriev, ocot, soľ, 2 - 3 kg zemiakov, 5 vajec, 3 cibule, 250 g hladkej múky
Mastné črevá poriadne vyumývame v octe, aspoň v desiatich vodách, aby sme ich zbavili zápachu, nie však loja. Na masti opražíme nadrobno posekanú cibuľu, pridáme postrúhané zemiaky, vajcia, pomiešame a osolíme, pridáme trocha masti a hladkej múky. Približne päťdesiatcentimetrové črevo naplníme zmesou dopoly, na konci črevá zaviažeme a varíme jeden a pol hodiny v slanej vode. Potom vymastíme pekáč a uvarené črevá zapekáme do červena z oboch strán.
Cigánsky drápanec
500 gramov hladkej múky, soľ, 1 vajce, podľa potreby voda, slanina na oškvarky, 250 g syra alebo bryndze
Rómska gazdiná - romané vypracuje z múky, vajca a vody tuhé cesto, podobné rezancovému. Po dôkladnom vymiesení cesto potrhá - podriape a nechá ho uvariť vo vriacej vode. Drápanec precedí cez sitko a v mise posype bryndzou alebo syrom. Nakoniec slaninu pokrája na kocky, upraží oškvarky a cestovinu ozdobí oškvarkami.
Pišot
1 kg zemiakov, 500 g hladkej múky, 5 vajec, štipka soli, trocha bravčovej masti
Zemiaky v šupke uvaríme celkom do mäkka. Necháme vychladnúť, ošúpeme a pretlačíme na kašu. Zmiešame s vajcom a múkou. Pridáme soľ a vypracujeme hladké cesto, ktoré do tenka vyvaľkáme, a potom z neho vykrajujeme kolieska. Osobitne na masti pripravíme hustejšiu praženicu zo štyroch vajec, osolíme a necháme vychladnúť. Do stredu každého kolieska dáme kávovú lyžičku praženice, vytvarujeme polmesiačiky a povaríme v horúcej, osolenej vode. Podľa chuti môžeme na tanieri ozdobiť upraženou cibuľkou.
