Deväťdesiat percent nevidiacich nevie slepecké písmo čítať. "Učenie je náročné a mnohí ho skoro vzdajú. Tí húževnatí začnú čítať asi o pol roka. V našej organizácii je žena, ktorá sa naučila čítať Braillove písmo ako šesťdesiatročná," povedal predseda nitrianskej organizácie Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska Josef Zbranek. "Ponuka literatúry nie je bohatá. Zvyčajne vychádzajú dve knihy ročne. Vlani to bola kuchárka a evanjelický kancionál. Mnohí nevidiaci dávajú prednosť nahrávkam kníh na kazetách." Román vo zvukovej podobe podľa neho nikdy neposkytne taký silný zážitok ako kniha.

Tento rodák zo Zlína trpí od detstva šedým zákalom a vidí iba obrysy svojho okolia. V špecializovanej základnej škole sa naučil čítať rýchlo. V mladosti prelúskal asi stovku kníh. Skončil strednú ekonomickú školu v Prahe, a chvíľu trvalo, kým si našiel vyhovujúce zamestnanie. Ako dispečer požiarnej ochrany zistil, že kým by vypísal príkaz na jazdu, hasičské auto by prišlo k požiaru neskoro. Dlho nepracoval ani ako zdravotnícky asistent, veď nevidel na monitor kyslíkových bômb. Spokojný bol až s prácou skladníka v Nitre, kam sa oženil. "Administratívu som robil spamäti, písal som na písacom stroji a čítal lupou," rozpráva. Po nežnej revolúcii založil v Nitre organizáciu pre nevidiacich. (bej)