Slovenským motoristom prinieslo členstvo v EÚ niekoľko zmien ohľadne dokladov, značiek, diaľničných známok, dovozu ojazdených vozidiel, vybavovania okolo nehôd a krádeže vozidiel. A takisto od nás EÚ požaduje aby na uliciach a iných miestach zostávalo čo najmenej nepojazdných vozidiel, ktoré predstavujú vážnu ekologickú hrozbu.

Ako sa likviduje u susedov

Vo vyspelých krajinách EÚ je odstránenie vraku starého vyradeného auta pre jeho majiteľa samozrejmosťou, pričom znáša aj náklady na jeho ekologické odstránenie. Od roku 2007 sa v Nemecku, ktoré ročne spracuje asi 2,5 milióna áut stane táto služba bezplatnou. Zákony EÚ postupne zvyšujú podiel materiálov, ktoré musia automobilky zo svojich produktov spracovať alebo recyklovať. Od roku 2006 to bude 85 percent váhy automobilu, z toho 80 percent recyklá-ciou. Potešiteľné je, že prevažná väčšina novovyrobených automobilov je už aspoň z dvoch tretín recyklovateľná.

Európska latka a slovenská realita

Slovensko, ako nová členská krajina EÚ muselo podľa legis-latívnych predpisov vytvoriť systém zariadení, ktoré sú schopné ekologicky spracovať čo možno najvyššie percento váhy automobilu vyradeného z prevádzky. Legislatívne je teda tento problém u nás vyriešený.

Majiteľ starého auta, ktorý sa obráti na spracovateľské zariadenie a odovzdá mu staré vozidlo, dostane potvrdenie o prevzatí starého vozidla na spracovanie podľa vzoru ustanoveného vykonávacím predpisom. Vystavené potvrdenie je preukázateľným dokladom, že so starým vozidlom je naložené v súlade s platnou legislatívou a aj podkladom na vyradenie z evidencie Dopravnej polície. Zároveň tomuto držiteľovi vyplatí spracovateľská firma finančný príspevok vo výške 1 000 Sk za predpokladu, že vozidlo dopraví do zariadenia majiteľ. To platí aj pre staré vozidlo alebo vrak už vyradený z evidencie Dopravnej polície.

Doslúžené vozidlá napriek tomu končia na uliciach, parkoviskách, ale aj v prírode hoci už tretí rok platí zákon, podľa ktorého ho posledný majiteľ musí dopraviť spracovateľskej recyklačnej firme. Ak tak neurobí musí tak urobiť obec, ktorá si potom môže na majiteľovi (ak ho zistí) vymáhať peniaze za spracovanie.

V republike máme 10 recyklačných firiem, ktoré získali autorizáciu od MŽP SR. Postavili prevádzky za prispenia Re-cyklačného fondu SR, spĺňajú najprísnejšie kritériá na ekologické spracovanie nebezpečného odpadu, majú uzavreté zmluvy s Obvodnými a Mestskými úradmi na odstraňovanie vrakov z verejných priestranstiev a ulíc.

Jediné čo nemajú, sú autá, ktoré by mohli ekologicky spracovávať. Všetky majú problémy s naplnením kapacity svojich prevádzok. Pritom podľa údajov Recyklačného fondu bolo do 31. 3. 2005 pre sektor spracovania vozidiel vyčlenených 101 miliónov korún. V roku 2003 to bolo 76 miliónov.

Za rok 2004 až do konca marca 2005 bolo podľa neoficiálnych údajov od spracovateľských firiem ekologicky spracovaných asi 480 kusov áut. K tomuto číslu sa Recyklačný fond nevyjadril.

Recyklačný fond bol zria-dený Zákonom o odpadoch č.223/2001, § 55, ktorý vstúpil do účinnosti 1. júla 2001, ako neštátny účelový fond. Od 1. januára 2002 je povinnosťou dovozcov a výrobcov odvádzať na jeho účet finančné prostriedky za komodity stanovené zákonom. Sústredené finančné prostriedky poskytuje na podporu zberu, zhodnotenia a spracovania:

• opotrebovaných batérií,
• odpadových olejov,
• opotrebovaných pneumatík,
• elektrických a elektronických zariadení,
• plastov,
• viacvrstvových materiálov,
• papiera,
• skla,
• vozidiel,
• kovových odpadov.

Fond je právnickou osobou.

Zákon platí pre všetkých

Pre ostatných čestné vyhlásenie. Samotné odhlásenie automobilu z prevádzky je veľmi jednoduché.

Majiteľ na dopravnom inšpektoráte odovzdá malý a veľký technický preukaz, ŠPZ a ústrižok o zaplatení povinného ručenia. A do 30 dní by mal automobil odpratať z verejnej komunikácie.

Všetkým, ktorí sa nedokážu rozlúčiť so svojím tátošom prišlo na pomoc MŽP SR vyhláškou číslo 125/2004 Z.z, ktorá priniesla čestné vyhlásenie o ponechaní si vozidla. Ako dôvod majitelia uvádzajú opravu a znovuspojazdnenie vozidla, pričom v tlačive musí uviesť aj miesto, kde bude vozidlo umiestnené. Vyplnené čestné vyhlásenie s potvrdením Obvodného úradu stačí odovzdať na Dopravnom inšpektoráte. Na Slovensku bolo v minulom roku z evidencie odhlásených 323 649 vozidiel.

Z toho približne 2/3 v dôsledku skončenia platnosti starých ŠPZ. "Informácie o ich majiteľoch poskytuje Dopravný inšpektorát PZ SR orgánom štátnej správy v zmysle ustanovení § 86 zákona NR SR č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách. Odbor dokladov a evidencií Prezídia PZ MV SR doposiaľ nebol kontaktovaný vo veci zmeny právnej úpravy a legislatívy týkajúcej sa čestných vyhlásení o ponechaní si starého vozidla," informuje hovorca Prezídia PZ SR Vladimír Gemela. Ďalších vyše 100-tisíc vozidiel vyradili samotní majitelia. Väčšinou ide o vozidlá havarované a v zlom technickom stave, ktoré neprešli technickou kontrolu. Podľa riaditeľa odboru odpadového hospodárstva MŽP SR Petra Galloviča: "MŽP SR v spolupráci s Inšpekciou životného prostredia SR kontroluje všetky miesta, výkupne, autovrakoviská, kde sa rozoberajú vozidlá, výsledky však zatiaľ nie sú k dispozícii. V spolupráci z MV SR sa snažíme nájsť možnosť ako zrušiť čestné vyhlásenia a práv-nou cestou znemožniť majiteľom vyradených vozidiel zneužívať možnosť ponechania si vozidla."

Kde sú ostatné vraky?

Predstavitelia dvoch autorizovaných spracovateľských firiem z východného Slovenska, riaditeľka firmy Fe-Markt z Košíc Mária Bendíková a Ervín Mačej z firmy Maveba Hanušovce nad Topľou zhodne tvrdia: "V tom lepšom prípade skončí vrak starého auta na vrakovisku alebo v zberni šrotu, v tom horšom zostane stáť na ulici, súkromnom pozemku alebo na čiernej skládku na kraji poľa, lesa či vodnej plochy. Máloktorý majiteľ starého auta na Slovensku je totiž natoľko uvedomelý, aby sám pristavil auto na likvidáciu. Časti starých automobilov, ktoré sa nedajú speňažiť skončia v okolitej prírode, pričom sú to tie najnebezpečnejšie časti s vysoko jedovatými látkami."

Ako sa ekologicky likviduje: z vozidla sa vypustia všetky kvapaliny, odstránia plasty a sedadlá, karoséria by mala byť rozdrvená.

Odborník na spracovanie odpadov Doc.Ing. Ľubomír Šooš z katedry výrobnej techniky SjF STU v Bratislave vidí dočasné riešenie v dovoze áut na spracovanie zo susedného Rakúska. "Tu vyplatia majitelovi za auto od 300 do 400 EUR a spracovateľ ho ešte rozoberie na súčiastky, speňaží čo sa dá a ostatok zlikviduje. Toto je u nás problém, kedže zákon zakazuje autorizovaným spracovateľom ďalej

s autami obchodovať. Každá dotknutá strana hovorí aký je zákon zlý, ale riešenie je v nedohľadne. Pritom vrakoviská prekvitajú s tichým súhlasom štátnej správy. Autá sa tu rozoberajú priamo na ornej pôde, ale naše normy sú také mäkké, ža sú v podstate nepostihnuteľný," pridáva svoj názor Ľubomír Šooš.

Z auta sa získa 30 druhov odpadov. Z toho 12 nebezpečných: olej, olovo, ortuť, kyselina, chladiaca a brzdová tekutina, nemrznúca zmes, organickú olovené sklo a ďalšie.

Niet čo spracovávať

"Naša firma pôsobí v Košic-kom kraji a ani zďaleka nemáme dosť vozidiel na spracovanie. Väčsinou tvoria našich zákazníkov právnické osoby ako Vodárne a kanalizácie, dopravné spoločnosti, Pošta a iné. To málo fyzických osôb tvoria ľudia starší alebo s vyšším vzdelaním," hovorí Mária Bendíková.

Podľa Ervína Mačeja je tento stav časovaná bomba. "Majitelia áut vyradených z prevádzky si absolútne neuvedomujú, že porušujú všetky možné zákony počnúc ústavou končiac zákonom o odpadoch. Ale ľudia, ktorí sa živia tým, že odtiahnú nejaký vrak, rozoberú ho a predajú všetko čo sa dá, sú väčšinou z nižších sociálnych vrstiev, rómskeho pôvodu a pre nich je to vec prežitia. Od nich sa nedá očakávať ekologické myslenie. Myslieť za nich na budúce generácie a ochranu životného prostredia musia kompetentné štátne orgány."

Výchova k ekológii

Podľa názoru Ing. Petra Galloviča zákon má chrániť občana a jeho súkromné vlastníctvo. "Ministerstvo životného prostredia SR má za úlohu vychovávať občana a nie vyhrážať sa sankciami a prikazovať ako má so svojím súkromným majetkom naložiť. Motiváciu majú v rukách spracovateľské firmy, keď budú vyplácať vyššiu sumu za odovzdané vozidlo, budú ľudia chodiť k nim. Nie je možné občanovi prikázať, aby odovzdal svoje vyradené vozidlo na spracovanie. Napriek tomu, že samospráva nie je prostredníctvom OÚ schopná skontrolovať ako s vyradeným vozidlom naložil. Ekologické myslenie nie je u nás ani zďaleka také vysoké, ako vo vyspelých krajinách EÚ. U nás je naďalej najväčšia motivácia finančná odmena. Ak teda nie sú spracovateľské firmy ochotné zaplatiť za staré vozidlo jeho majiteľovi viac ako 1000 Sk, ktoré dostanú z Recyklačného fondu SR, niet sa čo čudovať, že majiteľ ide na vrakovisko či rozoberie auto doma. Na odboroch životného prostredia OÚ popri bežných úlohách nezostáva ani finančná ani časová možnosť jeho pracovníkov ísť skontrolovať ako a kde má občan uložené svoje vyradené vozidlo," dodáva na záver Peter Gallovič.

Ohrozuje súkromný majetok iného moje zdravie?

"Takéto odstavené rozobraté vozidlo môže spôsobiť ekologickú haváriu, znečistiť verejný zdroj pitnej vody, rieku, poľnohospodársku pôdu pri neodbornom zaobchádzaní za účelom získať zaň v zberniach surovín čo najvyšší finančný obnos. Podľa článku 20 ods. 3 Ústavy SR o výkone vlastníckeho práva, nikto nesmie so svojím majetkom nakladať tak, aby ohrozoval zdravie a životné prostredie ostatných," hovorí Ervín Mačej.

Zodpovednosť na pleciach samosprávy

"Pôvodne bolo čestné vyhlásenie vytvorené pre majiteľov veteránov, ale tí ho využívajú minimálne, napokon ich majitelia majú zľavu na poistnom, značky potrebujú, takže ani nemajú dôvod, aby vozidlá odhlasovali z evidencie. Nikto nikdy neskontroluje či majiteľ do 30 dní auto opravil, kde vypustil olej a ostatné jedovaté látky z neho, kde auto rozobral, alebo či ho neodstavil na kraji lesa. O kontrole ako vozidlo skončilo nemôže byť ani reči. Zodpovednosť nesú pracovníci odborov životného prostredia, ktorí potvrdzujú súhlas s ponechaním vyradeného vozidla," dodáva Ervín Mačej.

"Ako najjednoduchšie riešenie vidíme v zrušení čestných vyhlásení, čím majitelia odhlásených vozidiel prevezmú plnú zodpovednosť za ich zlikvidovanie. S týmto návrhom sme sa obrátili na MŽP SR aj Recyk-lačný fond SR," hovorí pracovník inej spracovateľskej firmy František Hurban z Auto-AZ zo Zohora. Táto má zmluvu na likvidáciu vrakov takmer so všetkými bratislavskými mestskými časťami.

Ale niekde to predsa ide

"Ani v Bratislave nie je myslenie ľudí oveľa ekologickejšie. Príkladnú spoluprácu máme len s mestskou časťou Dúbravka, kde vidieť záujem o problém

v celej samospráve počnúc starostom končiac pracovníkom životného prostredia, ktorý týždenne starostlivo monitoruje celé jej územie," hovorí Fran-tišek Hurban z firmy Auto-AZ zo Zohora.

"Každý týždeň obídem celé územie Dúbravky, parkoviská aj lesný porast, prijímam a kontrolujem oznámenia od občanov. Moje skúsenosti sú také, že veľa ľudí predá staré auto mladíkom na povozenie sa, pričom majiteľ sa ani nezmení, a keď ho potom títo rozoberú a odstavia, bývalý majiteľ je nemilo prekvapený tým, že má zodpovednosť postarať sa o zvyšok. Záleží nám na čistom životnom prostredí, a za každú cenu sa snažíme udržať si našu mestskú časť bez takéhoto nebezpečného odpadu," hovorí Ján Blcha z oddelenia životného prostredia v Bratislave - Dúbravke. Táto mestská časť dala len od začiatku tohto roku pokyn odviesť na spracovanie 148 starých áut, čo je viac, ako všetky ostatné mestské časti dohromady za celý minulý aj tento rok.

"Na doplnenie musím povedať, že postupne sa aktivizuje aj mestská časť Petržalka. Napo-kon tu je asi najvyšší počet odhlásených a odstavených vrakov. Často sa stáva, že autá, na ktoré vyvesíme výzvu na odstránenie vraku po niekoľkých dňoch zmiznú. Nejakí podnikavci ich bezočivo odtiahnu na vrakovisko, alebo rozoberú čo sa dá a ostatné skončí na čiernej skládke v okolí," hovorí František Hurban.

Mestská časť Staré Mesto má zmluvu s autorizovanou spracovateľskou firmou od marca tohto roku, ale ako boli vraky odťahované doteraz nám hovorkyňa Monika Voleková neobjasnila.

V súčasnosti riešia 10 prípadov.

"V súčasnosti spracovávame denne 2 staré vozidlá. Za 2. polrok 2004 sme spracovali len

21 starých vozidiel. V Bratislave obhospodarujeme mestskú časť Ružinov. Ak sa po 30 dňoch od vyvesenia výzvy majiteľ o vrak nepostará, odtiahneme ho k nám na strážené parkovisko" pridáva skúsenosti Peter Prokeš z WIP Autovrakovisko Šamorín.

Na OÚ v Trebišove majú

v kolónke spracovaných vyradených vozidiel od minulého roku nulu. Podľa vedúceho oddele-

nia životného prostredia OÚ Ing. Zamboriho: "Všetci majitelia odhlásených vozidiel využili možnosť ponechať si ho vyplnením čestného vyhlásenia. Oni majú k svojmu autu citový vzťah a 1000-korunový príspevok od recyklačných firiem je podľa mňa smiešny. Určite je výhodnejšie auto rozpredať na súčiastky. A na to, aby sme všetkých skontrolovali nemáme dosť ľudí ani financií."

Šetríme na likvidáciu ekolologickej katastrofy

Podľa zákona výrobca a dovozca vozidiel sú povinní za každé motorové vozidlo uvedené na trh zaplatiť príspevok do Recyklačného fondu. Právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré nie sú výrobcom alebo dovozcom a ktoré dovezú automobil na územie Slo-venskej republiky, zaplatia príspevok 3000 Sk do Recyklačného fondu najneskôr v deň prvého zapísania dovezeného motorového vozidla do evidencie motorových vozidiel

Pavel Záhradníček z Recyklačného fondu SR: "Vieme o problémoch, spracovatelia nás často informujú, ale my sme zákon o recyklácii odpadov nevytvorili a nemáme možnosť ho meniť, aj keď vieme, že má nedostatky. Moti-vačne určite 1000-korunový príspevok nepôsobí. Ale z fondu viac prostriedkov uvoľniť nemôžeme."

Ako ďalej?

Aby sa jednotlivé spracovateľské zariadenia v Slovenskej republike aspoň čiastočne priblížili k číslam, ktoré uvádza Recyklačný fond musí samospráva napomôcť dôslednému dodržiavaniu záko-na o odpadoch č. 223/2001 Z.z., hlavne § 51 o povinnostiach držiteľa starého vozidla," uzatvára konateľ spoločnosti WIP Autovra-kovisko Šamorín Peter Prokeš. Dokedy vydrží prehadzovanie horúceho zemiaka bezbranná slovenská príroda to zostáva vo hviezdach.

Ako vyzerá svet autovrakov u susedov

Vo Francúzsku ho majiteľ môže ponúknuť ako protihodnotu pri kúpe nového alebo ho za poplatok nechať zlikvidovať. Rakúšania a Nemci nepoznajú vraky na uliciach, pri kúpe nového, staré predajú autovrakovisku alebo si zaplatia likvidáciu.

Autor: Beata Plachá