Litvy, Nemecka či Indonézie. Vidieť na nej najviac borovíc, červených japonských javorov a borievok.
Bonsaje pôvodne vychádzajú z čínskej a japonskej školy. Číňania ich tvarujú na prirodzené stromy, kým Japonci vytvárajú skôr ich ideál. Každá krajina vychádza z tradícií, ale má vlastný rukopis.
"Výrazné sú povedzme talianske bonsaje. Vidieť, že Taliani majú umenie v krvi a vynikajú úžasnými maliarmi. Slovenské stromy v miske majú jednoduchosťou blízko k čínskej škole," povedala organizátorka výstavy Alena Ondejčíková.
Tvarovanie bonsajov je podľa nej ako zelené sochárstvo. Bonsajisti skracujú a drôtom spevňujú konáriky. Tvarovanie je nekonečný proces, zásahy na stromčeku v miske sa robia zvyčajne dva razy do roka. Bonsaje na revanš tvarujú človeka. Tvarovaním sa bonsajista spája so stromom, žije s ním a prežije ho.
Mnohí ľudia sa obávajú pestovať bonsaje, že im vyhynú. Podľa bonsajistov to nie je náročné, stačí vycítiť, čo strom potrebuje. Darí sa to aj deťom z bonsajovej školy z Nitry, ktoré svoje umenie ukážu dnes na výstave. Pred verejnosťou budú stromčeky tvarovať. (bej)
