Ich príbeh sa začína v 19. storočí vznikom stolárskej dielne na výrobu nábytku, ktorej musel Karl Schmidt pre industrializáciu hľadať nové pôsobisko. Zvolil si odľahlú lokalitu na okraji Drážďan. Aby jeho robotníci nemuseli dochádzať do práce, chcel im poskytnúť možnosť bývať v blízkosti dielne. Neskôr chcel túto kolóniu rozšíriť o kultúrne centrum - dnešnú kultúrnu scénu.

Divadelná ustanovizeň, bohatá na históriu, chátra. Na ochranu pamiatok nie je vyčlenených dosť peňazí, a preto nadšenci musia hľadať nové, šetrné spôsoby ochrany týchto pamiatok, prijateľné pre životné prostredie. Najprv bolo treba zhodnotiť, či má význam daný objekt zachovať. O to sa stará skupina špecialistov. Aby si zachoval charakter pamiatky, musí spĺňať určité kritériá: historické, umelecké a významné pre krajinu.

V prípade Hellerau sa táto téma rieši od roku 1985. Obyvateľstvo si želá, aby budova zostala neporušená. Bolo však otázne, aký bude výsledný zámer renovácie. Celé roky sa o ňom diskutovalo. Návrhy boli rôzne, ako napríklad opätovné založenie tanečnej školy, umeleckej školy, ale všetci boli nadšení divadlom, ktoré by znova ponúkalo ľuďom hry, tanec, hudbu... Spolok Hellerau vidí hrozbu globalizácie v Európe, a tým i nebezpečenstvo vytlačenia kultúrnych identít európskych regiónov. Preto si spolok zadal ciele ako spoluprácu s výtvarníkmi v kultúrnej oblasti - prostredníctvom stretnutí mladých ľudí v Hellerau, rozvíjať historické a kultúrne tradície regiónu Saska, rekonštrukciu scény pre divadlo, dlhodobo vedecké práce a publikovanie historických zdrojov a aktuálnych pracovných výsledkov. Peňazí je však málo a treba stále hľadať ďalších sponzorov.

ČUTRÍKOVÁ, SLOBODOVÁ, PÁPAYOVÁ, ŠEBÁKOVÁ, KUBICOVÁ, KUŽELOVÁ