Hellerau, miesto, nachádzajúce sa pred bránami Drážďan, sa stalo projektom európskej dimenzie. Tu vzniklo prvé nemecké záhradné mestečko. S nápadom vytvoriť ho prišiel niekdajší stolár Karl Camillo Schmidt. Zakladateľovi Hellerau išlo o to, aby spojil novostavbu svojich dielní a vytvorenie bytov pre svojich robotníkov, asi 200 zamestnancov, s myšlienkou založenia sociálnych a umeleckých ustanovizní.

Karl Schmidt bol zároveň zakladateľom nemeckých odborov. S ním sa spájajú ešte dve mená spoluzakladateľov. Richard Riemerschmid navrhol malé obytné domy a svojráznu budovu fabriky na umelecké spracovanie dreva a Wolf Dohrn bol konateľom v novovzniknutej fabrike.

Myšlienka záhradných mestečiek vznikla v Anglicku. Už v roku 1887 stáli pri Birminghame prvé záhradné domčeky. Stavba domov na ulici "Am Grünen Zipfel" sa začala v roku 1909. Neboli to len maličké rodinné domčeky s rozlohou 51 m2, ale aj honosné vily s rozlohou 1500 m2 pre bohatých.

Karl Schmidt napísal vo svojich spomienkach na Hellerau:

"V roku 1909 sme ja a Dr. Dohrn videli hudobno-rytmické tanečné predstavenie ženevského profesora hudby Jacqua-Dalcrozeho. Boli sme takí nadšení, že sme sa rozhodli dostať Dalcrozeho do Hellerau. Dalcroze sa na náš návrh vyjadril, že príde rád, keď mu vytvoríme vhodné priestory".

Tu niekde sú korene vzniku hudobno-rytmickej vzdelávacej inštitúcie, ktorú navrhol architekt Heinrich von Tessenow a ktorej základný kameň bol položený v roku 1911. Túto stavbu nazvali kultúrnou sieňou a stala sa umeleckým stredobodom záhradného mestečka a nakrátko aj domovom umeleckej avantgardy - Kokoschku, Zweiga, Kafku, Noldeho, Wedekinda, Werfela atď. Prvé školské slávnosti sa tu konali už v roku 1912. Miestne deti dostali rytmickú a sluchovú výučbu zadarmo. Toto zrastenie kultúrnej inštitúcie s mestečkom znamená spätosť umeleckých cieľov s každodennou robotou.

Krédom zakladateľov Hellerau bolo vyzdvihnúť rytmus ako silu, ktorá pomáha pri vzdelávaní a výchove ľudí. Sám Dalcroze mal za cieľ priviesť svojich žiakov do takého štádia, aby na konci svojich štúdií viac preciťovali, ako vedeli. Vedomý vzťah k rytmu má podľa Dalcrozeho za následok užší vzťah medzi telom a dušou, medzi morálnymi a fyzickými silami jednotlivca.

Týmto spôsobom sa podľa neho potom skôr podarí prekonať každodennú všednosť života a priblížiť ľudí viac k sebe.

ĎURIŠOVÁ, MIHALČÍKOVÁ, BOGÁDYOVÁ, ČELKOVÁ,

KALABOVÁ, KLAUSMANNOVÁ, TÓTHOVÁ