"Stať sa veľkým spisovateľom. Veľkým, veľkým spisovateľom!" Takúto ambíciu vložil do hlavy svojej postavy Marián Grupač v knihe Na život a na smrť (Matica slovenská, Martin 2004) a podistým je v tom aj túžba samotného autora, ktorému zatiaľ vyšli tri zbierky poézie a tri zbierky próz.

Do najnovšej zaradil tento kysucký rodák (1973) sedemnásť krátkych poviedok a treba hneď konštatovať, že okrem niekoľkých ide napospol o dielka neobyčajne výrazné, prekvapujúce autorskou invenciou, ktorá sľubuje, že Grupač bude mať čo povedať i naďalej.

Poviedky sa odohrávajú v dedinskom i mestskom prostredí a z tých dedinských má čitateľ zavše dojem, že autor nadväzuje na tradície slovenskej realistickej prózy. Lenže Grupačove realistické rozbehy sa raz náhle, inokedy postupne menia na snové, až halucinačné stavy bez toho, aby si čitateľ tieto prechody všimol; pointa ho potom zaskočí alebo poviedka zostáva bez nej, s otvoreným koncom.

Veľmi príznačná je pre jeho poviedky pohybovosť, dynamika či už v deji alebo v myslení postáv. Azda najlepší príklad predstavuje poviedka Most - hrdina sadá do taxíka, zrazu však zistí, že taxikár spí. Pasažier sa vyľaká, sám zapne svetlá a stierače, krajina naokolo pri zvyšovanej rýchlosti letí. Vtom sa ocitnú na moste, ktorý je zaplnený ľuďmi, no aj žirafami, ba po zábradlí tancuje nejaká baletka v bielom. A tak ďalej, scény ako z fantastického filmu, až napokon vysvitne, že v skutočnosti zaspal pasažier a všetko sa odohralo v jeho predstavách.

Inú halucináciu nájdeme zasa v poviedke Vankúšik, kde žena v siedmom mesiaci tehotenstva po prebudení s hrôzou zistí, že dieťatko sa z nej stratilo. Aby nešokovala manžela, rozhodne sa dať si pod šaty vankúšik. Keďže autor chcel dodať svojmu príbehu "autentickosť", roztrúsil po texte rozličné lekárske rady a výroky, no nakoniec nie je vôbec jasné, čo sa stalo.

V ďalších Grupačových poviedkach sú motívy erotické a sexuálne; autor sa však v nich nevyžíva, ako je to dnes zvykom (výnimkou sú poviedky Sendvič a V noci ticho prší; tá prvá hraničí až s dobrým vkusom), ale skôr rozoberá ľúbostné vzťahy než pohlavné úkony, pričom si berie na pomoc dokonca citáty zo Stendhala a cez ne aj "filozoficky" osvetľuje vzťahy dvoch partnerov.

Autor sa venoval i otázke smrti. Tá sa vyskytuje u neho vo viacerých podobách; buď je to opakovaný pohreb samovražda manžela-neverníka, dojímavá smrť dievčatka v próze Najkrajšia na svete či bizarná smrť z dosť vykonštruovanej poviedky V hotovosti; tam chce postava spisovateľa písať o smrti a keďže nevie, ako na to, zastrelí sa v prítomnosti prostitútky, ktorá si nechcela dať zaplatiť za zastrelenie. Dosť strelené, ale fantázii sa hranice nekladú, najmä v takomto type prózy nie.

U Grupača badať istú posadnutosť spisovateľstvom: takéto postavy sú vo viacerých poviedkach a hádam sa to dá vykladať aj ako fenomén autobiografický. Niektoré poviedky pripomínajú skôr fejtóny, náčrty a do knihy nepatrili, lebo kazia dobrý dojem z ostatných autorových próz.