Slovensko presadzuje, aby sa aj naďalej zachovala možnosť individuálnej dohody o dĺžke pracovného času medzi zamestnancom a zamestnávateľom, a nie iba prostredníctvom kolektívneho vyjednávania. FOTO ARCHÍV

BRUSEL - Europoslanci včera schválili kompromisný návrh pozmeňujúci európsku smernicu o pracovnom čase. Zmenu pravidiel vyprovokovalo rozhodnutie Európskeho súdneho dvora, podľa ktorého by sa mal aj "neaktívny" čas strávený v pracovnej pohotovosti posudzovať ako riadny pracovný čas.

Koľko má Európa pracovať?

Mnohé členské štáty na rozhodnutie súdu reagovali uplatnením výnimky pre európske pravidlo o maximálnom 48-hodinovom pracovnom týždni, ktoré pred tým aplikovala iba Veľká Británia. Väčšina krajín totiž nemala dostatok lekárov či hasičov na pokrytie takto vzniknutých potrieb. Zatiaľ čo Európska komisia navrhla jasne stanoviť, že pracovným časom sa myslia iba aktívne odpracované hodiny, europoslanci vo výbore pre sociálne veci a zamestnanosť podporili stanovisko súdu s pripomienkou, že sa na prepočítavanie hodín strávených v pohotovosti môžu určiť špeciálne pravidlá.

Ďalším jablkom sváru medzi jednotlivými krajinami, ako aj európskymi inštitúciami je otázka samotnej výnimky z týždenného limitu na odpracované hodiny. Zatiaľ čo Francúzsko či niektoré škandinávske štáty argumentujú, že by mala byť definitívne odstránená, Británia, Rakúsko, ale aj noví členovia ako Malta či Slovensko trvajú na jej zachovaní. Podľa Alasdaira Murraya z Centra pre európsku reformu ide skôr o politický než ekonomický problém. "Je to otázka rozdielneho pohľadu na vec: pre Britániu je hlavnou prioritou otázka flexibilného trhu práce a jasná snaha vyhnúť sa byrokratickým pravidlám, ktoré určujú hranice a limity."

Slovenskí diplomati v Bruseli presadzujú podobný prístup. "Keďže chceme podporovať podnikateľskú činnosť na Slovensku, vystupujeme proti striktne definovaným európskym štandardom v tejto oblasti. Malo by to byť na občanoch, ako dlho chcú pracovať, a nie na diktáte od štátu," povedal nemenovaný zdroj z prostredia slovenskej diplomacie.

Slovensko nesúhlasí s kritikou

Slovenský zákonník práce stanovuje ako maximum 40 odpracovaných hodín počas týždňa. Výnimku z tohto pravidla však umožňuje cez povolené nadčasy, ktorý môžu dosiahnuť maximálne 400 hodín do roka. Časť z nich môže nariadiť samotný zamestnávateľ (150 hodín), so zvyškom musia súhlasiť jednotliví zamestnanci.

Slovensko preto presadzuje, aby sa aj naďalej zachovala možnosť individuálnej dohody zamestnancov so zamestnávateľmi, a nie iba dohoda prostredníctvom kolektívneho vyjednávania, ako to presadzuje komisia.

Rozhodovanie o pracovnej smernici, zatiaľ podľa hovorcu ministerstva práce Martina Danka nemá pre Slovensko záväzný charakter. "Pri tejto smernici musí dôjsť k zhode aj na úrovni rady ministrov a tam sa ešte nerozhodlo, pretože pretrvávajú veľké názorové rozdiely," povedal Danko.

Brusel adresoval minulý týždeň kritiku novým členským štátom vrátane Slovenska za praktiky na trhu práce. Podľa komisie sa na Slovensku pracuje pridlho, nevyužívajú sa skrátené pracovné úväzku a nadužívajú sa živnosti namiesto bežných pracovných zmlúv. Podľa Danka je dlhší pracovný čas na Slovensku logický. "Existuje silný tlak na dobiehanie vyspelých ekonomík a to sa prejavuje aj tlakom na dlhší pracovný čas". Využívanie živností namiesto pracovných zmlúv považuje za dôsledok nestabilizovaného pracovného trhu. "Je to vec vývoja. Keď sa dokončí reštrukturalizácia priemyslu a usadia investori, stabilizujú sa aj pracovné vzťahy," povedal Danko.

Autor: Lucia Kubošová, jj