BRATISLAVA - Slovensko má jedno z najnižších daňových a odvodových zaťažení v celej Európskej únii. Napriek tomu musia jeho občania v prospech štátu len na odvodoch do sociálnej a zdravotnej poisťovne oželieť polovicu peňazí, ktoré za ich prácu platí zamestnávateľ.
Štatistiky o nízkom zaťažení vychádzajú z celkového objemu vybraných daní a odvodov v pomere k hrubému domácemu produktu, teda celkovej hodnote, ktorú ekonomika za rok vytvorí. Tento ukazovateľ, tzv. daňová kvóta II, sa používa aj pri vyjadrení dňa daňovej slobody - pomyselného dátumu, od ktorého už občania a firmy nepracujú na štát, ale len na seba.
"Z tohto pohľadu máme naozaj nízke daňové a odvodové zaťaženie," povedal prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Oravec. Tvrdenie, že vzhľadom na nízku daňovú kvótu nie sú odvody na Slovensku problémom, však označuje za mýtus. "Kritérium, ktoré sledujú občania aj zamestnávatelia, je pomer čistej mzdy k celkovej sume, ktorú zamestnávateľ na pracovníka vynakladá," dodal. Štát si dnes z ceny práce vezme skoro polovicu len na odvodoch, ďalších 19 percent predstavuje daň z príjmu.
Nesúlad medzi nízkou daňovou kvótou a skutočným zaťažením miezd Oravec označil len za "zdanlivý paradox". V porovnaní s krajinami s vyššou daňovou kvótou II má totiž Slovensko nízky podiel miezd na celkovej veľkosti ekonomiky. Za tým čiastočne stoja relatívne nízke mzdy, Peter Goliaš z ekonomického inštitútu Ineko za tým vidí aj veľkú skupinu neplatiacich obyvateľov, kam patria napríklad nezamestnaní. "V každom prípade tam však podľa mňa je aj jasne badateľný únik pred odvodmi," poznamenal.
Odvodové zaťaženie bolo aj najčastejšie spomínanou prekážkou podnikania v prieskume, ktorý na jeseň minulého roka medzi drobnými podnikateľmi a živnostníkmi uskutočnil denník SME s týždenníkom Trend. Výška odvodov je podľa zamestnávateľov pri prijímaní nových pracovníkov rovnako dôležitým faktorom ako získanie nových zákaziek.
Z pohľadu zamestnanca je odvodové zaťaženie relatívne nízke - do Sociálnej a zdravotných poisťovní sa odvedie okolo 13 percent z hrubej mzdy. Ďalších 35 percent však za neho musí zaplatiť firma.
Situáciu výrazne neuľahčil ani fakt, že od januára 2004 sa sociálne odvody znížili o vyše tri percentá. Oravec totiž pripomína, že zároveň sa odvtedy stále menili vymeriavacie základy, teda sumy, z ktorých sa odvody vypočítavajú. Musia sa počítať aspoň z minimálnej mzdy, maximum je na úrovni trojnásobku priemernej mzdy. Najviac sa to prejavilo pri zdravotných odvodoch, kde sa počnúc týmto rokom drobným živnostníkom viac ako zdvojnásobil minimálny odvod - zo 420 na 910 korún mesačne.
