ršia syráreň na Slovensku i vo svete funguje nepretržite od roku 1797, čím je výnimočná. Sven Harman predtým odpracoval roky v banke, takže dokáže ponuku bankového sektora voči podnikateľom hodnotiť reálne.
"Myslím si, že prístup k podnikateľskému sektoru sa zo strany bánk za posledné roky výrazne zmenil. Naša spoločnosť čerpala prostriedky aj z predvstupového fondu Európskej únie - Sapard a nedávno sme kupovali aj syráreň v Slovenskej Ľupči. Brali sme si na to úver, jeho vybavovanie išlo pomerne rýchlo. Pre firmy, ktoré sú v kladných číslach, nie je veľkým problémom úver získať," hovorí Sven Harman. Toto zlepšenie nespôsobil podľa neho nový prístup k podnikateľom, ako skôr to, že v bankovej sfére je prebytok peňazí. "V priebehu desiatich rokov sa situácia výrazne zmenila. Kedysi sa v bankách striedal podnikateľ za podnikateľom, dnes chodia banky za podnikateľmi s ponukou úverov sami," hovorí Sven Harman. Podstatne ťažšie s úverom to majú začínajúci podnikatelia, ktorí ešte nemôžu preukázať, či bude ich firma prosperovať a či budú schopní splácať záväzky. S. Harman kladne hodnotí aj to, že sa úrokové sadzby pre podnikateľov pohli výrazne smerom nadol. Banky si to podľa neho naopak vynahrádzajú na poplatkoch, ktoré sú v porovnaní s krajinami EÚ veľmi vysoké. "Systém podnikateľských úverov je podstatne prepracovanejší ako v minulosti. Klientov majú banky prečítaných, takže vybavenie úveru ide pomerne rýchlo. Kedysi to trvalo dva - tri mesiace, teraz sú to schopní vybaviť za dva týždne," hovorí riaditeľ.
V bryndziarni a syrárni chcú úver využiť predovšetkým na nákup a skvalitnenie technologického vybavenia. Spoločnosť vlastní certifikát Európskej ko-misie pre dovoz mlieka a mliečnych výrobkov do krajín EÚ. V posledných rokoch sa medzi odborníkmi veľa diskutovalo o probléme pasterizovanej a nepasterizovanej bryndze. Do krajín EÚ možno vyvážať iba pasterizovanú bryndzu, na našom trhu je stále žiadaná nepasterizovaná. Tá podľa odborníkov v sebe uchováva podstatne viac výživných látok. Spoločnosť chce preto na domáci trh dodávať pasterizovanú aj nepasterizovanú bryndzu. Trvanlivosť nepasterizovanej chcú predĺžiť aj systémom nového balenia v ochrannej atmosfére. Okrem bryndze dodávajú na trh aj mliečne výrobky z ovčieho a kravského mlieka, ktoré získali viacero ocenení. Ovčí syr naposledy uspel na obľúbenej olym-piáde syrov vo Švajčiarsku. Až tretinu firemnej produkcie exportujú, najväčšími odberateľmi sú Maďarsko a USA.
Kveta Fajčíková
V rozbehu podnikania ručia vlastným bytomEva a Ľubomír Lojovci z Detvy podnikajú už niekoľko rokov.
Necelý rok však beží Evina firma Fish, kde vyrábajú návnady a nástrahy pre športový rybolov. Konkurencia na trhu v tejto oblasti zatiaľ nie je silná a o ich výrobky je záujem aj na zahraničných trhoch, predovšetkým v Slovinsku. "Na rozbehnutie podnikania sme si zatiaľ nemohli vziať podnikateľský úver, to by firma musela existovať viac ako rok. Musela by mať účtovnú uzávierku a podobne," hovorí Eva. V tom to majú podľa nej začína-júci podnikatelia sťažené. Obrátila sa preto na Unibanku vo Zvolene so žiadosťou o spotrebný úver. Vybavovanie išlo rýchlo a 150-tisícovú pôžičku získala pomerne promptne. Založila ju vlastným bytom. Nejde o veľkú pôžičku, ale pri rozbehnutí aktivít firmy im pomôže. Je predpoklad, že firma bude prosperovať a po čase by si chceli vziať aj podnikateľský úver na ďalšie rozšírenie výroby.
"Začínajúci podnikatelia to majú v tomto smere sťažené, lebo banky ešte nemajú z čoho vychádzať. Rozhodnú sa preto pre iný druh úveru, ktorý majú čím založiť, aby mohli rozbehnúť podnikanie," dodáva Eva. Podľa manželov sa však úverová politika voči podnikateľom v posledných rokoch zmenila k lepšiemu. "Vidieť to predovšetkým na poklese úrokov. Tie zmietli k zemi v posledných rokoch mnohých podnikateľov," tvrdí Ľubo. Najhoršia situácia bola podľa neho v tomto smere v rokoch 1996 - 1997. Ako však dodáva, viacerým bankám pružnosť vo vzťahu k podnikateľskej sfére stále chýba.
Pre Evu s Ľubom je podnikanie v oblasti rybárstva zároveň koníčkom. Ľubo vyštudoval potravinárstvo a roky sa venoval športovému rybárstvu. Dnes môže tieto poznatky využiť v praxi. Vymyslel viacero receptúr na návnady a nástrahy, nie-ktoré si chce dať rodina patentovať. Výrobnú kapacitu majú plne pokrytú a v budúcnosti uvažujú o rozšírení výroby. Momentálne sú v situácii, kedy dopyt prevyšuje možnosti výroby. Ročne vyrobia v Detve asi 250 ton návnad a nástrah. Až 83 percent výroby ide na vývoz. Najväčší nápor zažívajú počas letných mesiacov - od apríla do septembra, kedy chcú bežať v nepretržitej prevádzke.
Kveta Fajčíková
