Ešte pre niekoľkými rokmi bol nedostatok financií hlavnou prekážkou podnikania na Slovensku. Dnes už nie je, čo neznamená, že banky začali peniaze rozdávať. Podnikatelia sa sťažujú, zdá sa im, že bankové domy sú rovnako "skúpe" ako kedysi. Čísla svedčia o opaku. Štatistiky hovoria o rastúcom objeme podnikateľských i spotrebných úverov.

V súčasnosti až 60% malých a stredných podnikov na Slovensku pokladá za nevyhnutné zlepšiť dostupnosť úveru a pôžičky. Kým dostupnosť financií je veľká prekážka pre 65% malých a stredných podnikov v SR, v starých krajinách EÚ iba pre 15%. Predstavitelia Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania tvrdia, že "malé a stredné podniky majú veľké problémy získať úvery", pričom zrelé a prosperujúce spoločnosti - právnické a fyzické osoby, ktoré vykazujú dlhodobo pozitívne ekonomické údaje, majú neobmedzený prístup k zdrojom."

Možno práve to je problém. Mnohí podnikatelia nedokážu presvedčiť históriou. Daňové priznania niekoľko rokov dozadu svedčia viac o "živorení" ako o rozvoji. Je to nepríjemný dôsledok zle pochopenej daňovej optimalizácie, keď v snahe platiť čo najmenšie dane, vyzerali mnohé aj schopné podniky ako chudobní príbuzní.

V Česku poskytujú banky úverov 4-krát viac ako na Slovensku, pričom výkonnosť ekonomiky meraná v absolútnom vyjadrení je zhruba 2:1.

Podiel objemu úverov na hrubom domácom produkte v pätnástich "starých" štátoch EÚ predstavuje 85% a v SR 26%.

Dlhopisy za úvery

Na trhu je teraz peňazí prebytok. Nebolo by lepšie, ak by tieto peniaze boli v reálnej ekonomike, aby ich získali podnikatelia, ktorí ich potrebujú? Predseda predstavenstva Ľudovej banky Jozef Kollár hovorí, že "každý by radšej videl tieto peniaze úročené 5-6 %, povedzme, pri úveroch pre malé a stredné podniky, alebo akýchkoľvek úveroch až po spotrebné úvery, ktoré sú dnes pre banky najvýhodnejšie."

Hospodárske noviny uviedli, že problém prebytku likvidity v bankovom sektore sa datuje niekde od obdobia rokov 1999 - 2000. Bolo to obdobie, keď sa konsolidovali najväčšie slovenské banky a pripravovali sa na predaj.

Vtedy odišlo z bilančných súm týchto bánk do konsolidačnej agentúry a konsolidačnej banky viac ako 100 miliárd korún a banky dostali dlhopisy na aktívne strany svojich bilancií. Keď prišli noví strategickí akcionári, celkom jasne sa snažia vymeniť tieto dlhopisy za úvery. Čo sa však prejavuje ako sprievodný negatívny jav, je deformácia slovenského bankového trhu, keď sa preferuje získanie trhového podielu pred ziskom banky.

To znamená, že banky sú pod obrovským tlakom, v tomto prípade pod tlakom akcionárov, pretože dlhopis je síce s nulovým rizikom, ale výnosovo je to len niekoľko bodov nad peňažný trh. To znamená, že to nie sú cenné papiere, ktoré by zarábali. Tlaky na zvyšovanie podielu retailových korporátnych úverov na aktívnej strane bilancie sú enormné u najväčších hráčov.

Na rozbeh podnikania tu nie sú len banky

Je pravda, že banky sú konzervatívne inštitúcie. Pre začínajúceho podnikateľa by však mali fungovať inkubátory, granty, zdroje z EÚ. Ďalej je tu segment mikropôžičiek, konkrétne úverové linky od Európskej banky pre obnovu a rozvoj. Ak banka nevidí dátovú históriu klienta, tak sa do rizika nerada púšťa.

Problémom pri malých a stredných podnikoch je, že mnoho slovenských podnikateľov, malo v 90, rokoch dve bilančné knihy.

Jednu pre daňový úrad a druhú v zošite pre seba, aby vedeli, koľko zarobili. Jedna z najväčších slovenských bánk vydala vyhlásenie, že pri žiadateľovi o úver, ktorý nechce, alebo nevie zdokladovať príjem, bude automaticky brať do úvahy napríklad 10% z jeho ročného obratu. V západnej Európe to je celkom štandardné, ale na Slovensku to bolo špecifické.

Ak by sa banky pozerali len na oficiálne daňové priznanie, mnohí podnikatelia by nedostali úver ďalších 10 rokov.

Informácie o klientovi pomáhajú, ale chýbajú

Vziať si úver na Slovensku je komplikované aj preto, že sa ešte poriadne nerozbehlo fungovanie úverových registrov. Vo väčšine vyspelých krajín zhromažďujú banky alebo nezávislé inštitúcie mnoho informácií o klientoch.

Ide o informácie negatívne (register neplatičov) aj informácie pozitívne - kam patrí takmer čokoľvek, čo môže ovplyvniť platobnú schopnosť. Využitie týchto informácií pomáha oceniť kreditné riziko klienta, čo podstatne uľahčuje prístup

k úverom tým fyzickým a právnickým osobám, ktoré sú nízko rizikové. Zdanlivo ide o mechanizmus, ktorý narušuje súkromie klienta. V skutočnosti je to dôležitý predpoklad hospodárskeho rastu.

Aj problém drahých úverov je prirodzený. Banky ešte nevedia zodpovedne odhadnúť, koľko úverov im dlžníci nebudú splácať. Preto si vyššími úrokmi vyrovnávajú vyššie riziko. Už v januári sa pritom priemerné výnosy z bankových vkladov na Slovensku vyrovnali s úrokmi, ktoré za vklady do dvoch rokov vyplácajú v priemere banky v krajinách, kde sa platí eurom. Pri poslednom poklese sadzieb na konci februára banky výraznejšie znižovali horné hranice úrokových sadzieb.

Kvalitný podnikateľský zámer

Vybavenie podnikateľského úveru v bankách naďalej sprevádza relatívne náročná dokumentácia a vysoká potreba záruky. Pritom nejde ani o najlacnejšie úvery. Vo všeobecnosti rozlišujú komerčné banky úvery pre podnikateľov podľa účelu, teda investičné a obchodné. V závislosti od požiadaviek klientov poskytujú bankové domy úvery na bežnú prevádzku, na rozvoj, investície do rozšírenia výroby či poskytovaných služieb alebo na dlhodobejšie investície. Zámer podnikateľa, na ktorý finančné prostriedky použije, významne ovplyvňuje aj výšku úrokovej sadzby. Prvoradou podmienkou banky je kvalitne vypracovaný podnikateľský zámer.

V niektorých prípadoch banka požaduje od klienta spoluúčasť na financovaní určitým percentom vlastných zdrojov. Ak ide o menej skúseného podnikateľa, je rozhodujúca aj zábezpeka. Na zabezpečenie úveru môže žiadateľ použiť napríklad nehnuteľný majetok alebo vklad. Pri podávaní žiadosti banky nie vždy požadujú, aby bol záujemca klientom banky a mal v nej vedený účet. Väčšinou si môže žiadateľ zriadiť účet v banke aj dodatočne.

Na záver

Napokon možno dobrá správa. Na tento rok vyčlenila Európska únia 6 mil. EUR na technickú podporu a budovanie kapacít v tých krajinách, kde je nízka úroveň poskytovania bankových pôžičiek malým podnikom.

Dodatočných 30 mil. EUR poskytnú finančné inštitúcie, ktoré sa na programe zúčastňujú, vrátane Európskej investičnej banky, Európskeho investičného fondu či Európskej banky pre obnovu a rozvoj.