Výhra nad Azerbajdžanom 3:1 v Trnave, Moldavskom 4:2 v Trenčíne a Macedónskom 5:0 v Skopje sú popri nerozhodnom výsledku 1:1 v Istanbule s Tureckom a aj špičkovom výkone v tomto stretnutí jedinými pozitívnymi bodmi slovenskej futbalovej reprezentácie v roku 2001 pod vedením Jozefa Adamca a Vladimíra Weissa.
Konečná bilancia, do ktorej sa ráta aj prehra v priateľskom zápase doma s Iránom 3:4, dokazuje, že to bol najhorší reprezentačný rok samostatného slovenského futbalu. Logicky prišlo k zmene na trénerskom poste, kormidelníkom sa stal Ladislav Jurkemik.
Čo sa stalo so slovenským reprezentačným futbalom? V jeho prípade platilo, že dobrý začiatok neznamenal dobrý koniec, ale naopak. Mali sme výhodne rozbehnutú kvalifikáciu, v mužstve a realizačnom okolí však po 1:1 v Turecku a skvelom výkone v zápase zavládla predčasná postupová eufória. Tá vyústila do série piatich prehier so 770-minútovým čakaním na gól, rozpadu vzájomnej vnútornej dôvery v mužstve a vyvrcholila potupnou prehrou v Azerbajdžane. Séria piatich prehier po sebe, z toho troch kvalifikačných, nastavila reálne smutné zrkadlo.
O to smutnejšie, že sme mali najprijateľnejšiu skupinu zo všetkých doterajších a najviac legionárov v tíme vôbec za existencie samostatnej reprezentácie. Práve jedinci z nich sa však najvýraznejšie podpísali na rozglejení tímu. Ešte nikdy sa nestalo, aby v reprezentácii hráč (Varga) určil trénerovi (Adamec), akým spôsobom sa má hrať. Stalo sa tak pred historicky potupnou prehrou v Baku s Azerbajdžanom.
V činnosti realizačného tímu mužstva bolo nemálo mínusov. V mužstve sa vystriedalo 35 hráčov (viac v roku 1999 – 40, 2000 – 41), z toho boli len šiesti nováčikovia, ale iba Greško a Karhan nastúpili vo všetkých 11 zápasoch. Adamec systematicky ignoroval zaradenie legionára Moravčíka, neskôr najlepšieho futbalistu roka, ktorý prežíval v špičkovom Celtiku Glasgow druhú futbalovú mladosť.
Ukázalo sa, že dobrý futbalista a strelec v minulosti (Adamec) nemusí byť dobrým trénerom. Legendárny Pelé si preto nesadal na trénerskú lavičku, ale prezentuje sa inak.
Neuvážený, z hľadiska ďalšieho vývoja, bol medzištátny zápas s Nemeckom v Brémach takmer v predvečer kvalifikačného zápasu so Švédskom v Štokholme. Zo Švédska sa potom letelo po prehru do Baku.
Úpadok výkonnosti a najslabší percentuálny záber sa prejavil aj v klesajúcej návštevnosti na medzištátnych zápasoch.
Nedokázali sme urobiť to, čo je povinnosťou v kvalifikácii. Z najvážnejších súperov treba aspoň jedného doma zdolať. My sme hrali doma so Švédskom 0:0 a tam sme prehrali 0:2, v Turecku sme uhrali 1:1, ale doma sme podľahli 0:1.
Bol to prepadákový rok. Nižšie sa už klesnúť nedá.
JÁN MIKULA
