Bratislava 17. apríla (TASR) - Redukovať povinné učivo na základných (ZŠ) a stredných školách (SŠ) by bolo možné podľa jedného z tvorcov Národného programu výchovy a vzdelávania Milénia Mirona Zelinu integráciou príbuzných predmetov.
Obmedziť memorovanie a encyklopedické vedomosti žiakov je ambíciou ministerstva školstva pri príprave zákona o výchove a vzdelávaní - takzvaného školského zákona. "Vytvorením napríklad prírodovedného bloku zloženého z fyziky, chémie a biológie by bolo možné redukovať učivo a žiaci by sa učili v kontexte," spomenul Zelina. Je to podľa neho metóda, ktorú zvolili pri reforme vzdelávania severské štáty. Tie dosahujú v súčasnosti výborné výsledky v medzinárodných porovnaniach úrovne vedomostí žiakov.
Podobným spôsobom by sa podľa Zelinu mohli združiť aj humanitné či spoločenské predmety. Uspokojila by sa tým podľa neho aj neustála požiadavka na zavedenie nových predmetov. "Zaznievajú hlasy, že na školách by sa mala učiť aj sexuálna, podnikateľská, environmentálna výchova a takýmto spôsobom by museli deti tráviť v škole 24 hodín a aj tak by to nestačilo," spomenul Zelina.
Kľúčovou pri zmenách vo vzdelávaní bude podľa neho schopnosť koordinovať a menežovať všetky oblasti, ktoré sú s nimi spojené. Okrem vypracovania učebných osnov bude potrebné zabezpečiť aj zmeny vzdelávania budúcich pedagógov na vysokých školách a preškoliť súčasných učiteľov. "Takúto širokú koordináciu, podľa môjho názoru, v súčasnosti nie je ministerstvo školstva schopné zabezpečiť. Obávam sa preto, že aj mnohé pripomienky odborníkov môžu skončiť nevyužité, ak ich budú posudzovať úradníci zo špecializovaných sekcií," dodal Zelina. Zákon by mal preto podľa neho vytvárať podmienky na vytvorenie koordinátora reformy.
Štátny tajomník MŠ László Szigeti, ktorý minulý týždeň absolvoval pracovnú návštevu Švédska, považuje návrh zákona za dobrý. "Je porovnateľný so švédskym modelom. Ten je založený na veľkej samostatnosti škôl a len minimálnom zasahovaní štátu, ktorý určuje istý povinný základ požadovaných vedomostí," povedal Szigeti. Druhý štátny tajomník MŠ František Tóth, naopak, návrh zákona verejne kritizoval a označil ho za neopraviteľne zlý.
