Zuza Ferenczová
FOTO - DAVID OLLERTON
Tento text získal druhé miesto a cenu denníka SME v 9. ročníku anonymnej literárnej súťaže Poviedka 2005.
Karol a Zuza spali. Boli dve hodiny po polnoci a oni spali už niekoľko hodín. A spali dobre. Do postele išli unavení, po dni plnom práce, po dvojhodinovom squashi a po pizzi. Zuza mala pizzu strašne rada, ale vždy hrozne frflala, keď ju dojedla.
"Dve hodiny zasraného squashu a potom sa napchám pizzou. Ja chuderka."
Karol sa len usmieval. On mal pizzu tiež strašne rád a vôbec nič mu na nej nevadilo. A Zuzu mal rád bacuľatú aj chudú. A Zuza s pizzou v bruchu sa mu zdala bizarným spôsobom ešte krajšia. Pizzu v jej bruchu si však, samozrejme, predstavoval v celosti, nepožuvanú. Tá predstava mu pripomínala magický kaleidoskop z detstva. Slnkom prežiarené trojuholníčky farieb ananásovej pizze.
o o o
Sex sa dnes nekonal. Karol sa snažil vzbudiť v Zuze pocity opatrným hladkaním jej zadku, keď stála na váhe v kuchyni. Opatrné krúživé pohyby celou plochou dlane mal starostlivo nacvičené. Keď Zuze v počiatkoch ich vzťahu vášnivo mačkal zadok oboma rukami, po sexe prehrabávala v kuchyni všetky skrinky a zásuvky a vyhadzovala sladkosti do koša.
"Čo ti je, láska?" pýtal sa jej Karol.
"Nič," odpovedala Zuza.
"Láska, vidím, že ti niečo je."
"Nič mi nie je."
"Tak môžem ísť pozerať televízor?" pýtal sa Karol.
"Televíziu. Nie televízor. Televíziu."
Zuza si čupla do rohu a pozerala na neho ako psík. Nahnevaný psík. "Ty si myslíš, že som tučná?"
"Nemyslím."
"Ale myslíš."
"Prečo si myslíš, že si to myslím, láska?"
"Lebo mi mačkáš zadok," povedala mu raz konečne Zuza.
"Ale ja mám tvoj zadok rád, preto ho mačkám."
"Ale ja sa cítim ako tučná krava, keď mi ho mačkáš."
"Ale mňa to vzrušuje, láska. Tvoj zadok je krásny." Karol si čupol k Zuze.
"Mohol by si mi ho nemačkať, prosím ťa?"
Karol porozmýšľal a potom povedal rozhodné áno. A opýtal sa Zuzy, ako by si ona dotyky smerované k jej zadku predstavovala. Zuza ho postavila pred zrkadlo a predviedla mu opatrné krúživé pohyby celou plochou dlane, ktoré obkresľovali tvary zadku. Bolo to veľmi smiešne, lebo Karol mal malý cibuľovitý zadok, ale ani sa neusmial. Zuzu mal rád.
o o o
Napriek všetkému, sex sa dnes nekonal. Zazvonil Zuzin telefón a na druhom konci bola jej kamarátka Gabika. V slzách a v depresii. Karol si prial, aby revala hustejšie a slzy rozmočili spojenie. Ale nič podobné sa nestalo, Gabika mala na mobile pravdepodobne gumový kryt. V Gabikinom prípade to bolo uvážlivo praktické riešenie. Karol chvíľu čakal s rukami na Zuzinom zadku, ale keď počul vetu "ten výprd, ten načančaný žabiak s nedovareným mozočkom", rozhodol sa pre televízor. Keď dopozeral správy, Zuza hovorila "máš absolútnu pravdu, Gabi". Počas South Parku už počul "zľavy v Terranove" a potom zaspal na gauči. Keď sa zobudil, Zuza bola v posteli s výživnou maskou na tvári. Gabikine telefonáty mali na Zuzu istý vplyv.
"Nevedela som, či chceš, aby som ťa zobudila. Tak som ťa nezobudila," usmiala sa na neho a v maske sa jej urobilo tisíc vrások.
"Prepáč, nemôžem sa smiať," povedala Zuza.
"Ale ani mračiť," povedal Karol a išiel si umyť zuby. Naozaj sa snažil nebyť voči Gabike zaujatý.
Niekedy mal chuť urobiť si dobre sám. Mal pocit, že si to zaslúži. Ale Zuzu mal rád tak veľmi, že keby sa ho spýtala, či si honí, hanbil by sa jej to povedať. Tak si len poriadne vydrhol zuby a o pätnásť minút už obaja spali.
o o o
O druhej po polnoci zazvonil telefón. Karolov mobilný telefón. Prvá sa zobudila Zuza. Automaticky potriasla Karolom a automaticky povedala:
"Karol, mobil."
Karol sa automaticky načiahol po mobile, priložil si ho k hlave, stisol zelené tlačítko a povedal:
"Prosím?"
Nestihol to, v mobile bolo ticho. Karol teda položil mobil späť na nočný stolík, objal Zuzine telo a ponáral sa späť do spánku, keď sa Zuza spýtala:
"Kto to bol?"
"Ja neviem," odpovedal polospiaci Karol.
"Akože nevieš?"
"Ja spím."
"To ten niekto nič nepovedal?'
"Hm."
"Čo ,hm'? To ten niekto povedal ,hm'?"
"Nik tam nebol. Zuzi, ja spím."
Zuza bola chvíľu ticho. Karol zaspal. Po chvíli ním Zuza potriasla a povedala:
"Tak sa pozri."
"Zuzi."
"Zobuď sa, Karol, a pozri sa."
"Prečo?"
"Lebo ja chcem vedieť, kto ti v noci volá."
Zuza zažala nočnú lampu na svojej strane, posadila sa na posteli, načiahla sa cez Karola po jeho mobile a vtisla mu ho do ruky.
"Prosím ťa."
Karol nemal rád, keď ho Zuza prosila.
Vždy, keď to povedala, cítil sa podivne vinný. Zuzu mal najradšej, keď nadávala, rozkazovala mu a spievala necudné pesničky. Vtedy bezozvyšku cítil, že je šťastná. To bola jedna z vecí, ktorú naozaj chcel - aby s ním bola Zuza šťastná. Posadil sa a snažil sa zobudiť. Zuza sa pozerala na svoje ruky.
Za nechtami mala farbu. Zelenú. Zuza maľovala zelený obraz.
"Zelená ti pristane."
Zuza bola ticho. Karol vošiel do menu, našiel posledný neprijatý hovor a s výdychom oznámil: "Toto číslo nepoznám."
Zuza si ešte stále obzerala ruky.
"Toto číslo som nikdy nevidel, bude to omyl. To sa stáva."
Zuza sa na neho uprene pozrela. Cítil sa ako v Kill Billovi. A snažil sa tváriť ako David Carradine.
"Si si úplne istý?"
"Úplne."
Odložil mobil na stolík, bozkal Zuzu, schúlil ju k sebe a tým najnežnejším hlasom, aký v sebe mal, povedal:
"Zuza jedna."
Zuza mu dýchala na krk, horúco a voňavo, on zhasol lampu a vo vnútri sa mu zažalo to zriedkavé žiarivé svetlo. V krátkosti - cítil sex a lásku. Zuza ho dvakrát uhryzla a upokojila sa. O niekoľko minút obaja zaspali. Karol s tým žiarivým svetlom, Zuza s pocitom, že Karola by nedala za nič na svete a že ona má šťastie a chúďa Gabika nie.
o o o
O desať minút zazvonil Karolov mobilný telefón znovu. Zobudili sa naraz. Zuza sa načiahla cez Karola, stlačila zelené tlačidlo a veľmi hrubým hlasom povedala:
"Haló?"
Potom povedala:
"Zložila."
"Kto?"
"Ja neviem, kto to bol."
"Tak ako vieš, že to bola ona?" opýtal sa Karol.
"Inštinkt."
"Zuzi, neblázni."
"Muži sa väčšinou ozvú."
"Toto je naozaj subtílne tvrdenie."
Karol robil v kultúrnej redakcii jedného denníka a Zuze sa na ňom okrem iného páčilo, že používal slová, ktoré ona ako postgraduant Vysokej školy výtvarných umení dočasne zo svojho slovníka vyškrtla. To mu ale nepovedala. Zuza bola vo fáze, keď okrem rozhovorov s Gabikou a vzácnych chvíľ v posteli urputne predstierala, že je cool. Inak by ju neakceptovali.
"A odkiaľ vieš, že muži sa väčšinou ozvú?" opýtal sa s úsmevom Karol.
"Z vlastnej skúsenosti," odsekla Zuza.
Karol sa snažil zavrieť oči, cítiť to zriedkavé svetlo a Zuzu, ale ona zažala svetlo a on sa definitívne zobudil.
"Dáme si čaj?" opýtal sa.
"Nedáme. Dáme si vodku."
Zuza vstala a bez jediného pohľadu na Karola odišla do kuchyne. Karolova nálada sa pokazila. Snažil sa ten kaz necítiť, ale bol tam. Rozhodne mal pocit, že to Zuza preháňa. Natiahol si trenírky a tričko, vzal so sebou župan a šiel za ňou. Na stole boli dva poháriky, medzi nimi fľaša vodky a fajčiaca Zuza.
"Horíš alebo len dymíš ?" Karol sa oprel o vejare dverí.
"Fajčím, vole."
Zuza bola strašne cool Zuza. Inak pred Karolom nefajčila. Karol si vzdychol:
"Zuzi, veď to bol len nejaký pomýlený človek, možno opitý, možno smutný, možno len vykoľajený a možno niekde na úplne inom konci sveta."
"Bol na Slovensku, lebo tam nebola medzinárodná predvoľba. Bolo to mobilné číslo a keďže ti volalo dvakrát, tak to určite nebol omyl, a keďže to zložilo, keď som sa ozvala ja, určite to čakalo, že sa ozveš ty, a keďže to číslo nespoznávaš, nie je to žiaden z tvojich kamarátov, ale keďže to číslo pozná teba, je to niekto, koho číslo si poznal, ale vymazal. A vymazávaš čísla svojich kamarátov, aj keď s nimi nehovoríš aj dva roky? Nie. Muži vymazávajú len čísla žien, s ktorými boli, ale už o nich nechcú ani počuť, lebo boli stupídne kravy."
Zuza sa víťazne pozrela na Karola.
"Takže to bola nejaká stupídna krava. Nevedela som, že si mal za frajerky aj stupídne kravy."
Zuza vyfúkla dym z nosa, rozkašľala sa a povedala:
"Zasrané krúžky."
Karol si sadol za stôl oproti Zuze a podal jej župan.
"Iba stupídne kravy nosia župany."
"Bude ti zima, láska."
"Nebude," povedala Zuza len v tielku a nohavičkách a naliala do seba vodku. Najprv jednu a potom aj druhú.
Zuza pozerala na Karola, Karol pozeral na Zuzu. Zuza si zapálila ďalšiu cigaretu, Karol sedel s lakťami na stole, zíval a tak trochu sa dusil. Neotvoril okno, lebo nechcel, aby Zuza prechladla. Bolo pol tretej. Karol začal vážne rozmýšľať, kto mu to volal a mal nutkanie ísť sa pozrieť ešte raz. Teraz sa mu zdalo, že to číslo už niekde videl. Nakoniec sa rozhodol, že s tým počká, kým sa Zuza vyreaguje. Zuza rozmýšľala o obraze. Nahá žena s dvomi vodkami. Veľké plátno, niečo ako Francis Bacon. Zuza maľovala dobre, ale niekedy sa jej nechcelo. Niekedy si myslela, že byť maliarom je až príliš ľahké a že si mala vybrať povolanie, pri ktorom by viac trpela. Potom začala rozmýšľať o obraze s Karolom. Karol v ponožkách s lakťami na stole. Karol so županom v rukách. Karol s veselým psom od susedov. Nepáčili sa jej. Karol nemal v sebe dosť deštruktivity. Možno Karol pod stolom. Ale Karol pod stôl nechodil. Zuza chodila, keď sa hrala, že je pes a potrebuje si oddýchnuť. Vtedy chodila pod stôl a hrýzla čítajúcemu Karolovi nohu. Karol ju väčšinou pohladkal po hlave a spýtal sa, čo si Zuza myslí o zoofílii a či je pes alebo sučka.
Zuza nevedela, prečo ju to číslo tak hnevá. Určite to bola žena, to bolo jasné. Ale Zuza na Karola nežiarlila, vedela, že ju má naozaj rád. Možno budem mať krámy, rozmýšľala. Na Zuze bolo fajn, že si vedela priznať chybu.
"Nejdeme spať, láska?" opýtal sa Karol.
"Ty si si porovnával penis s kamošmi?"
" Hej," odpovedal po chvíli ticha Karol. Zuza ešte celkom nevyšumela.
"Ako obstál?"
Už aspoň nefajčila. A na ramenách mala drobné zimomriavky. Karol sa rozhodol neponúknuť jej župan ešte raz.
"O čo ide?" opýtal sa Karol.
"O tvoj penis, vole."
"Čo je s ním, láska?"
"Chcela by som konečne vedieť, či ho máš väčší alebo menší ako tvoji kamoši."
Karolovi sa o svojom penise nechcelo rozprávať. So svojím penisom bol vyrovnaný. Možno to nebol najväčší penis na svete, ale rozhodne to bol dobrý a spoľahlivý penis. Mozog sa mu spomaľoval a zrýchľoval v neurčitých intervaloch, chcelo sa mu ísť späť do postele a ešte stále myslel na tú ženu, čo volala. Možno potrebovala pomoc. Karol bol dobrák. A zdalo sa mu, že Zuza môže vážne prechladnúť. A začínal mať celej nočnej debaty po krk.
"Môj penis je nad celosvetovým priemerom. Poďme spať."
"Je väčší ako Petrov?"
"Zuzi, mňa to už vážne nebaví. Ja idem nezávisle od teba." Karol vstal.
"Takže je menší." Zuza si znovu naliala.
"Je rovnaký. Všetci máme rovnaké penisy. Peter aj Daniel aj Stano aj Oliver aj Martin. Preto sa kamošíme. Penis k penisu."
Zuza sa tiež začala cítiť nanič, asi bola naozaj pred krámami.
"Keď nechceš povedať, určite bude menší," povedala a bolo jej ľúto, že to povedala.
"Je menší, Zuzi. Ja mám najmenší penis na svete. A všetci sa mi potajomky smejú. Ale mám takú špeciálnu gumovú násadku, takže ty si si to ešte nevšimla."
Zuza už tiež chcela ísť spať. Ale Zuza bola Zuza a chcela vyhrať.
"Takže preto ti tá žena volala. Aby ti povedala, že máš malý penis."
"Zuzi, nerob zo seba kozu. Máš v sebe tri vodky, sú tri nad ránom, je ti zima a ja ťa mám rád. Poď."
Karol postával pri chladničke so županom v rukách a šúchal si o seba nohy. Nechcel Zuzu uraziť. Mal ju rád.
"Ja to chcem vedieť." Zuza sa ani nepohla.
Napokon sa Karol vrátil k stolu, sadol si, nalial si a povedal:
"A ty máš väčší zadok ako Gabika?"
"To nie je fér." Zuzou tak trochu trhlo.
"To je fér," povedal Karol a nalial si ešte raz. "A kde si bola minulý piatok?"
Zuzou to trhlo zreteľne o trochu viac. Nakoniec potichu povedala:
"Na vernisáži."
"Tam si nebola. Tam som ťa hľadal."
"Poďme spať, Karči. Je mi chladno."
Karol hodil Zuze župan. A otvoril okno.
"Nie."
"Potrebovala som si niečo vybaviť. Pôvodne som na tú vernisáž išla, ale potom som si spomenula, že si musím niečo vybaviť."
"A s kým si si to potrebovala vybaviť?"
"Čo s kým?"
"To sa pýtam ja."
o o o
Zuza sa zababušila do županu. Zuza Karolovi neklamala. Nikdy. Nebola ten typ. Len niekedy sa diali veci, nad ktorými nemala čas rozmýšľať a prísť na to, čo znamenajú. A tak mu ich nepovedala. Čakala, kým bude vedieť, čo mu má povedať. Lenže teraz sa nedalo.
"Bola som s Tomášom."
Karolovi bolo zrazu smutno. Zuza vyzerala ako zbitý pes. Tomáš bol Zuzin bývalý. Rozchádzali sa dlho a komplikovane a Tomáš ešte mával záchvaty, počas ktorých bol presvedčený, že Zuza je najlepšia žena na svete a že urobil obrovskú chybu. Zuza sa na ňom väčšinou smiala a volala Tomáša "Pán Dobrérano". Niekedy sa však nesmiala.
"Videl som vás v parku. Chcel ťa bozkať."
Zuza zdvihla malborky lightky a šmarila ich o stenu. Karol sa uhol.
"Prečo si neprišiel a nevrazil mu?"
"Ja nie som ten typ, Zuzi."
"Ja ľúbim teba."
Karol bol ticho. Len zavrel okno. Bol marec a vonku po tretej nadránom ešte mrzlo. Zuzy mu bolo ľúto. Lenže ona začala.
"A Tomáš má väčší penis ako ja?"
"Karol."
"Menší?"
Zuza sa postavila a začala nemotorne chodiť po kuchyni. Paneláková kuchyňa bola rozhodne primalá na všetky tie emócie.
"A kto ti volal?" spýtala sa Zuza. Priveľmi nahlas.
"A na koho myslíš, keď máš zavreté oči, telo máš blízko a ty si ďaleko?" spýtal sa Karol.
"Koľko frajeriek si predo mnou mal ty?"
"Bola si Tomášovi neverná?"
"Koľkokrát v živote si si zasúložil tak ako so mnou?"
"A ty?"
Obaja sa pozerali do zeme. Karol sa rozhodol, že si v noci bude vypínať telefón. Zuza myslela na obraz s Karolom. Karol na stole. Veľké plátno, béžová, červená a čierna. Karol s rozkročenými nohami, ruky vo vreckách, obočie spojené do jednej čiary. A pod stolom vzbúrená voda. Všetky veci sa v nej topia. Zuza bola nahnevaná. Na seba a nevedela si to odpustiť. Preto povedala:
"Ja idem do postele. Mohol by si vyvetrať, prosím ťa?'
A snažila sa buchnúť dverami. Ale Karol už držal kľučku. A Zuzinu ruku.
"Vráť sa."
"Nevrátim."
"Smrdíš od cigariet." Pomaly a potichu povedal Karol.
"A ja neznášam U2."
Toto Karol považoval za podraz. U2 mal naozaj rád. Takmer tak rád ako Zuzu.
A počúvali ich spolu miliónkrát. A aspoň tisíckrát na U2 súložili.
"Toto nie je fér."
"To mi je jedno."
Karol chcel Zuzu nakopať do toho jej krásneho zadku. Zuza bola o sedem rokov mladšia a niekedy ešte potrebovala urobiť veci, ktoré sa v dobrom vzťahu po istom veku proste nerobia. Karol bol trpezlivý a Zuzu mal naozaj rád. Ale teraz ho nasrala.
o o o
Ale nenakopal ju. Zazvonil telefón. Zuzin mobilný telefón. Karol sa na okamih pozrel Zuze do očí, schytil ju, vložil ju späť do kuchyne a tromi krokmi bol pri telefóne. Stisol zelené tlačítko a veľmi hrubým hlasom povedal:
"Ak jej nedáš pokoj, martenskami ti rozkopem zadok a potom ti motorovou pílou odrežem presne tri centimetre zo špičky penisu. A potom ti vypichnem všetky gumy na aute. Ak vôbec nejaké auto máš, ty sraľo."
A potom zložil. Potom chvíľu len tak stál a pozeral sa na Zuzin obraz nad posteľou.
Na obraze bola osamelá žena uprostred jazera. Na hladine plávalo opadané lístie a pod telom ženy sa ticho čučal starý kapor. Rozhodol sa, že zajtra ho vymení za plagát z filmu Kagemusha, tieňový bojovník. Potom sa vrátil k Zuze do kuchyne.
Všetky tri okná boli otvorené, bolo okolo pol štvrtej a na strome za oknami napriek mrazu spieval nejaký vták. Zuza stála pri umývadle, kloktala ústnu vodu a bola strašne pekná. Potom si poriadne odpľula.
"Ako vieš, že ho má o tri centimetre väčší?"
"Raz si mi to povedala. Pili sme."
"Aha," povedala Zuza.
Potom sa usmiala a vyzliekla si župan. Potom prešla okolo Karola s tým krásnym polotučným zadkom v kvietkovaných nohavičkách a povedala:
"Idem pustiť nejakú muziku."
A vošla do izby. A pustila U2. With or without you. Zuza jedna.
