Nemecký odpor proti eurosmernici o liberalizácii služieb sa stupňuje. Sociálnodemokratická poslankyňa Európskeho parlamentu Evelyne Gebhardtová predložila nový čiastkový návrh smernice. Zasadzuje sa v ňom za systém "vzájomného uznávania", aký už dlhšie platí v EÚ v oblasti voľného toku tovaru. Okrem toho by jednotlivé členské štáty únie mali získať právo zakázať cudzincom poskytovať služby za istých špecifických okolností, napríklad ak je to "vo verejnom záujme". Denník Frankfurter Allgemeine Zeitung píše, že podľa Gebhardtovej by princíp vzájomného uznávania mal byť spojený s "ďalekosiahlou harmonizáciou". Noviny Handelsblatt podotýkajú, že by to znamenalo povinnosť podnikateľov a remeselníkov v štátoch s nižšími sociálnymi a ekologickými štandardmi automaticky a povinne sa prispôsobiť stavu v krajinách, kde vládne vyššia úroveň v týchto oblastiach. A dodáva, že Európska komisia je pripravená upraviť návrh smernice o službách týmto smerom. Gebhardtová takisto zamýšľa poveriť Európsku komisiu, aby v priebehu piatich rokov vypracovala plány pre jednotné euroštandardy v oblasti služieb.

Pôvodný návrh bývalého eurokomisára Fritsa Bolkensteina vychádzal z diametrálne odlišných východísk. Webový portál ekonomického časopisu Manager-Magazin vyzdvihuje, že Bolkenstein zamýšľal "zaviesť jedným šmahom pravidlá pre vnútorný trh v oblasti služieb". Opieral sa pritom o takzvaný domovský princíp, podľa ktorého mohli cudzinci ponúkať v zahraničí služby za domácich podmienok. Napríklad slovenský murár by mohol pracovať na živnostenský list v Nemecku podľa slovenských predpisov.

Proti Bolkensteinovmu návrhu sa zdvihla mohutná vlna odporu. V Nemecku proti nej protestujú najmä odborové zväzy a remeselnícke komory, ktoré sa obávajú údajného sociálneho dumpingu pracovníkov z krajín strednej a východnej Európy.

Denník Handelsblatt prináša anketu medzi nemeckými manažérmi. Iba tretina opýtaných spája s ďalšou liberalizáciou služieb pozitívne očakávania. V malých nemeckých firmách je dokonca iba šestina manažérov presvedčených o priaznivom vplyve uvoľnenia zákonných eurobariér v oblasti služieb.

V prospech ďalšej liberalizácie služieb sa vyslovil Spolkový zväz nemeckého priemyslu a Nemecká priemyselná a obchodná komora. Obe záujmové podnikateľské organizácie dôvodia, že z liberalizácie by profitovalo práve nemecké hospodárstvo, ktoré je silne exportne orientované.