BRATISLAVA - Na Slovensku sa vlani urodilo extrémne vysoké množstvo obilia. Poľnohospodári predpokladajú hojnú žatvu aj tohto roku. V prípade, že sa nepodarí produkciu spracovať, nebude kam uskladniť novú úrodu. Kým v Česku sa uvažuje, že sa obilie spáli v elektrárňach, na Slovensku sa počíta aj s inými možnosťami.

Prebytok slovenského obilia za minulý rok bol asi 1,3 milióna ton, čo by naplnilo viac ako 40-tisíc vagónov. Európska komisia sa zaviazala na prebytky vypísať tender, v ktorom ich vykúpi za intervenčnú cenu 101,3 eura. Podmienkou je, aby štátna Pôdohospodárska platobná agentúra, ktorá je zodpovedná za výkup obilia od slovenských výrobcov, ponúkla komisii najmenej 80-tisíc ton obilia jedného druhu. Ministerstvo už vyhlásilo tender na 65-tisíc ton pšenice. Doteraz už platobná agentúra vykúpila 220-tisíc ton obilia.

Biopalivá z kukurice

Iným riešením nadprodukcie ako vypísanie tendra a vývoz do tretích krajín je spracovanie obilia na bioetanol. Používa sa pri výrobe biopalív, ktoré sú pre životné prostredie menej škodlivé. Podľa Juraja Grmana, tajomníka zväzu výrobcov krmív a skladovateľov, by mal podiel biopalív na Slovensku do roku 2010 stúpnuť na šesť percent. "Na výrobu bioetanolu je najvhodnejšia práve pšenica a kukurica, ktorej sme mali najväčšie prebytky," hovorí ďalej Grman.

Podľa hovorkyne ministerstva pôdohospodárstva, aké množstvo palív by malo byť nahradené biopalivami, určí národný program rozvoja biopalív, ktorý je v pripomienkovom konaní.

Biopalivá sa snaží do svojej ponuky zahrnúť aj Slovnaft. "Tento rok plánujeme vykúpiť 11,5 tisíca ton bioetanolu," tvrdí hovorkyňa rafinérie Kristína Félová. V ďalších rokoch by malo toto množstvo stúpať. Od roku 2008 počíta rafinéria ročne spotrebovať až 75-tisíc ton bioetanolu. Na výrobu 10-tisíc ton tejto suroviny je podľa liehovaru v Leopoldove potrebných 50-tisíc ton obilia.

Obilie ako pomoc hladujúcim

Do úvahy prichádza aj využitie prebytkov ako potravinovú pomoc do rozvojových krajín. "Slovensko by mohlo pomôcť svojimi prebytkami obilia, ak o ne bude záujem a nájde sa efektívny spôsob zabezpečenia pomoci. V súčasnosti prebieha zisťovanie lokalít, kam by mohlo byť vyvezené. Táto otázka bude otvorená pravdepodobne na rokovaní ministra pôdohospodárstva so zástupcom výkonného riaditeľa Svetového potravinového programu, ktorý zabezpečuje humanitárne potravinové zásielky," povedal Peter Hulényi, riaditeľ odboru rozvojovej pomoci na ministerstve zahraničných vecí.

S potravinovou pomocou sa spája množstvo komplikácií. Veľkú časť celkových nákladov poskytovanej pomoci tvoria náklady na prepravu, spracovanie, distribúciu a hradí ich krajina, ktorá obilie poskytuje. Podľa Hulényiho bude ministerstvo zahraničných vecí aj naďalej konzultovať možnosti vývozu s medzinárodnými organizáciami i inými vyspelými krajinami. V roku 2004 poskytlo Slovensko na rozvojovú pomoc 0,072 percenta z HDP, čo je v porovnaní s ostatnými európskymi štátmi veľmi málo. IGOR PLÁVKA