Za nezistených vlastníkov naše úrady považujú aj tých, ktorých meno je v pozemkovej knihe či katastri, ale nie je známe, kde žijú, či mená ich dedičov. Výpis, že sú vlastníkmi pôdy, však môžu mať doma, ale netušia, že sa o ňu musia prihlásiť na katastri a doplniť údaje. Patrí sem aj pôda tzv. neznámych vlastníkov, ale tej je najmenej.
Sporný zákon prijali poslanci v roku 1995 a štát by mal začať "znárodňovať" po 1. septembri 2005. Ústava však zaručuje právo na dedenie a vlastnícke práva.
Odhady hovoria, že o pozemky môže prísť viac ako 700 000 ľudí, celková plocha dosahuje desatinu územia Slovenska, ide asi o 2 milióny parciel. Celková výmera pozemkov nezistených vlastníkov sa teda odhaduje zhruba na 550-tisíc hektárov, čo je o 1000 kilometrov štvorcových viac ako rozloha Trenčianskeho kraja.
Peter Vojtko, podpredseda Úradu geodézie, kartografie a katastra, pre SME na túto tému v minulosti povedal, že "takýto zásah do súkromného vlastníctva, ktorý má znaky zoštátnenia, sme tu asi nemali od čias Márie Terézie".
Naopak, advokát a bývalý predseda federálneho Ústavného súdu Ernest Valko upozornil na analógiu s Občianskym zákonníkom, podľa ktorého, ak je nejaká vec opustená a vlastník sa o ňu neprihlási do roka, prejde do vlastníctva štátu. Podľa jeho slov vlastníci pozemkov mali dosť času, aby sa o svoj majetok postarali. Podobný názor má aj ústavný právnik Radoslav Procházka, zákonodarca vraj ústavu neporušil.
Trnka požiadal Ústavný súd o predbežné opatrenie, že účinnosť zákona sa odkladá. Generálna prokuratúra sa až do rozhodnutia súdu k veci nebude vyjadrovať.
Predseda parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo Miroslav Maxon z HZDS Trnkovo rozhodnutie podľa agentúry SITA privítal. Kým sa nenájde majiteľ, pôdu by nechal spravovať Slovenskému pozemkovému fondu.
Ministerstvo pôdohospodárstva podľa hovorkyne Kataríny Czajlíkovej počká na rozhodnutie Ústavného súdu.
"Ústavný súd sa bude touto vecou zaoberať 4. mája na neverejnom rokovaní," povedal hovorca súdu Štefan Németh. (rk)
