Začiatok štúdia vplyvu dážďoviek na pôdu sa spája s menom významného anglického vedca Charlesa Darwina. V roku 1881 publikoval prvé poznatky o biológii a ekológii dážďoviek a o ich význame pri transformácii organických látok. Odvtedy bol uverejnený veľký počet vedeckých a odborných pojednaní o význame týchto červov pre pôdu.

Pevné zvyšky rastlín musia byť v pôde rozdrvené pôdnymi živočíchmi a neskoršie spracované pomocou enzýmov do jednoduchších organických zlúčenín. Práve v tomto procese majú nezastupiteľné miesto dážďovky. Za krátky čas sú schopné skonzumovať veľké množstvo zvyškov rastlín. Za rok spracujú na štvorcovom metri až 0,1 kilogramu rastlinných zvyškov. Cez ich tráviace ústroje sa pretlačí 2,5 kilogramu pôdnej hmoty. Ročne vyprodukujú až 1,5 litra exkrementov, nazývaných koprolity. Sú to porózne agregáty bohaté na koloidný humus a vápnik. Tieto agregáty sú desaťnásobne odolnejšie voči rozpadu vo vode ako agregáty zlepené koreňmi rastlín.

Dážďovky konzumujú rastlinné zvyšky bohaté na dusík. V koprolitoch je opäť sprístupnený rastlinám. Do pôdy sa takto dostáva až gram dusíka ročne na štvorcový meter. Dážďovky zároveň prekyprujú a premiešavajú pôdnu hmotu. Zvyšujú tak agregátovú a medziagregátovú pórovitosť pôdy.

V pôdach našich záhrad žije viac než 30 druhov dážďoviek. Väčšina z nich uprednostňuje neutrálnu pôdnu reakciu. Patrí k nim aj Eisenia foetida, ktorá je známa tým, že sa využíva na prípravu vermikompostu. Slabo kyslú pôdu obľubujú druhy Lumbricus terrestris, Allolobophora caliginosa a mnohé ďalšie máloštetinavce.

Dážďovky hynú nielen od veľmi kyslej pôdnej reakcie, ale aj pri vyšších teplotách a vysušovaní pôdy. Najväčším nepriateľom dážďoviek je však krt, ktorý ich skonzumuje často viac, ako sám váži.

Vždy sa preto ponáhľa tam, kde je vlhká pôda a aktivizujú sa dážďovky. Tie však majú značný rozmnožovací potenciál a vymiznú len po aplikácii veľkých dávok agrochemikálií alebo páleného či hydraulického vápna.

Éra propagácie a zvýšenej výroby vermikompostu už dávnejšie pominula. Ukázalo sa, že toto organo-minerálne hnojivo nie je efektívnejšie a účinnejšie ako klasický hrobľový alebo komorový kompost. Mnohí záhradkári často zabudli urobiť nepriepustné podložie, a tak sa po založení organických zvyškov nasadené dážďovky rozliezli po celej záhrade. Aj navrhovaná paušálna aplikácia vermikompostu bola viac reklamným trikom ako serióznym odborným odporúčaním.

Autor: Doc. Ing. ZOLTÁN BEDRNA, DrSc.