Prosím o vysvetlenie zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom písmeno m) vyvlastnenie bez vyplatenia náhrady. Zo zákona mi nie je jasné, či sa za vyvlastnenie bez vyplatenia náhrady považuje to, keď organizácia síce vyplatila sumu ŕ 0,40 Kčs/1 meter štvorcový do notárskeho depozitu alebo do štátnej sporiteľne, ale táto suma nebola vyplatená vlastníkom pozemku, ktorí náhradu za vyvlastnenie neprijali. Z pohľadu vlastníkov je to totiž vyvlastnenie bez vyplatenia náhrady, ale z pohľadu organizácie, pre ktorú to bolo vyvlastnené, si svoju povinnosť vyplatenia náhrady splnila. E. D.

Na úvod spresním, že vaša otázka sa týka ustanovenia paragrafu 3 ods. 1 písm. m) zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa oprávneným osobám navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady.

Aj keď vaša otázka nie je úplne jednoznačná, z jej znenia možno usúdiť, že pravdepodobne došlo k vyvlastneniu za peňažnú náhradu, ktorá bola uložená do notárskej úschovy (peniaze sa v rámci konania o úschove skladali v príslušnej štátnej sporiteľni).

Náhrady za vyvlastnenie sa ukladali do notárskej úschovy pomerne často, obvykle preto, že oprávnené osoby boli neznáme, neprítomné, alebo odmietli náhradu prijať. V takomto prípade bolo možné v zmysle paragrafu 83 Občianskeho zákonníka v znení platnom v tom čase splniť záväzok vyplatiť náhradu za vyvlastnenie jej uložením do notárskej úschovy. Uloženie náhrady za vyvlastnenie do notárskej úschovy malo v zmysle uvedeného ustanovenia aj hmotnoprávne účinky, a to zánik záväzku osoby povinnej vyplatiť náhradu jeho splnením.

Z uvedeného dôvodu sa prikláňam k záveru, že ak bola náhrada za vyvlastnenie uložená v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi v prospech oprávneného do notárskej úschovy za účelom splnenia záväzku, nejde o prípad vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady, a to ani v prípadoch, ak sa oprávnení o predmet úschovy v zákonom stanovej lehote neprihlásili.

Rovnaký reštitučný titul obsahovali aj predchádzajúce reštitučné zákony (zákon 87/1991 Zb., zákon 229/1991 Zb.). Podľa dostupnej judikatúry českých súdov sa v praxi týchto súdov ustálil pri aplikácii spomínaných právnych predpisov vyššie uvedený výklad.

V niektorých prípadoch vyplývala povinnosť uloženia náhrady za vyvlastnenie do notárskej úschovy priamo zo zákona, a to ak nedošlo k dohode medzi vlastníkom alebo iným oprávneným a tými, ktorí mali k vyvlastňovanému pozemku alebo stavbe práva zanikajúce vyvlastnením (paragraf 111 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. v tom čase platnom znení, predtým podobne paragraf 20

ods. 2 zákona č. 87/1958 Zb.).

Aj v tomto prípade malo uloženie náhrady za vyvlastnenie do notárskej úschovy za následok zánik záväzku osoby povinnej takúto náhradu vyplatiť, a preto podľa môjho názoru ani tento prípad nespadá pod ustanovenie, na výklad ktorého sa pýtate.

V prípade, ak náhrada za vyvlastnenie nebola vyplatená do štátnej sporiteľne v rámci notárskej úschovy, ale z iného dôvodu, bude treba v konkrétnom prípade posúdiť, ako a na základe čoho boli tieto peniaze vyplatené do štátnej sporiteľne. Ak malo takéto vyplatenie náhrady za následok zánik záväzku vyplatiť náhradu za vyvlastnenie jeho splnením, potom sa podľa môjho názoru ani na tento prípad nebude vzťahovať ustanovenie paragrafu 3 ods. 1 písm. m) zákona č. 503/2003 Z. z, v opačnom prípade by tento postup bolo možné považovať za vyvlastnenie bez vyplatenia náhrady.