Hviezdna trojica z NHL - Handzuš, Országh, Šatan - počas finále play off hrali s oduševnením, ako keby šlo o slávny Stanley cup. |
Hráči, ktorí si vďaka dlhoročnej drine a mimoriadnemu talentu vybojovali v tvrdom konkurenčnom prostredí kontrakty na milióny dolárov, namiesto toho, aby si zmiernili finančné straty v hokejových kluboch v Rusku, Švajčiarsku či vo Švédsku, uprednostnili rodné štadióny, kde hrali prakticky zadarmo. Hoci kluby pre ich získanie lámali rozpočtové rekordy, hviezdam NHL to pokrylo akurát sumy na poistky, odvíjajúce sa od ich závratných kontraktov. Len produkciu trojice trenčianskych útočníkov Demitra, Gáborík, Marián Hossa oceňujú v NHL dokopy na takmer trinásť miliónov dolárov ročne. Približne toľko, 390 miliónov korún, dáva súčet rozpočtov všetkých desiatich klubov našej extraligy.
"Nezabudli sme, kde sme vyrástli, cítime prirodzenú potrebu vrátiť niečo rodákom. A po zápase je príjemné ocitnúť sa medzi príbuznými, zájsť si na kávičku s bývalými spolužiakmi," zhodovali sa hviezdy NHL na začiatku sezóny.
Na konci pribudli aj smutnejšie skúsenosti. "Už nikdy viac na Slovensku," ani s odstupom času nezoslabol pocit krivdy u kapitána Trenčína Pavla Demitru. Najťažšie srdce mal na rozhodcov.
Peter Bondra zase po zápase v Nitre, kde ho diváci zasypali spŕškou vulgarizmov, povedal, že do takéhoto prostredia by svoje deti nikdy nezaviedol.
Podobné sa v tom istom meste, kde sám kedysi hrával, stalo Žigmundovi Pálffymu. "Na Slovensku ma to už neprekvapuje," konštatoval lakonicky.
Charizmatický kapitán reprezentácie Miroslav Šatan si vypočul nadávky v Trenčíne, ktorému v minulosti dopomohol k dvom titulom majstra. Nekomentoval to.
Našťastie, ani uznanie kvalít súpera nebolo zriedkavosťou. Pred tými istými štadiónmi čakali na svoje idoly v daždi deti so žiadosťami o autogramy a hráčov vyprevádzal potlesk.
Napriek tomu, že primitívne výlevy jedincov dokázali otráviť atmosféru väčšine, ktorá stále neukázala dostatok vôle vytesniť ich zo svojho okolia, dá sa povedať, že hráči NHL prispeli ku kultivácii ovzdušia i vzťahov na slovenských štadiónoch. Zafungovala spätná väzba na ich profesionálne výkony. Aj keď sa hráči nemohli rozpamätať, kedy a kde v zámorí počúvali také oplzlosti, povzniesli sa.
Záťažové stavy boli pritom špecificky komplikované. Stres z fyzického i psychického preťaženia, faulu súpera či z podrazu rozhodcov je známy aj v NHL. Tam je však vyvážený kráľovskými peniazmi a komfortným servisom. A doma namiesto toho - frustrácia. Dobrý úmysel a obeta peňazí boli neraz odmenené nízkymi urážkami. Zadarmo hrajúca hviezda je logicky psychicky zraniteľnejšia. Niektoré naozaj reagovali podráždenejšie, no v zásade v tejto novej skúsenosti obstáli, neskĺzli k žiadnemu skratu. Hoci často mohli mať na jazyku, že sa na to môžu "vykašlať", profesionálny reflex bol silnejší a aj prehraté partie dohrali so cťou.
Svoju pravdu mali aj logicky žiarliaci domorodci, že NHL sa glorifikuje, že pred jej luxusným imidžom a manierami sa často automaticky padá na zadok. Lenže ani tu peniaze nepustia. Borci z NHL, až na výnimky, svojou výkonnosťou dokázali, že ani jediný dolár nedostali zadarmo.
Svoju pravdu majú aj nešťastní rozhodcovia. Rudolf Lauff: "Lenže s tou našou pravdou sme proti hviezdam jednoducho nemali šancu. Pískame za päťtisíc korún na zápas a sme hromozvodom milionárov, podľa toho, kto prehrá. Robili sme, čo sme vládali. K rozhodovaniu patria aj chyby, no určite neboli so zámerom ovplyvniť vývoj."
Výnimočná sezóna, ktorú nám darovala porucha NHL, popierajúca vlastné športové princípy hokeja, sa skončila. Ľudia sa tešia na rozprávkové majstrovstvá sveta s medailovou bodkou a už tradičnou májovou eufóriou v uliciach. Rovnako však zvyšok Európy.
Všetci hokejisti si počas výluky NHL ešte silnejšie uvedomili jej výsadné postavenie. Každopádne, na začiatku novej sezóny čaká Slovensko krutá dezilúzia. Žiadna z našich hviezd NHL sa nechystá pokračovať na Slovensku. Ani keby sa NHL znovu nezačala. Obetavosť hráčov i ekonomický potenciál nášho trhu majú svoje limity.
FOTO - čtk, tasr, štartfoto - ján súkup