Prirovnanie hlúpa ako sliepka vraj vôbec neplatí. Naopak, sliepky sú podľa vedcov celkom chytré stvorenia. Rovnako by ľudia nemali podceňovať ani ovce. Zhodli sa na tom účastníci nedávnej konferencie v Londýne, ktorá sa zaoberala schopnosťami zvierat vnímať. Zvieratá, ktoré vo všeobecnosti považujeme za prostoduché tvory, môžu podľa vedcov pociťovať napríklad žiarlivosť, lásku či smútok z prehry, teda majú podobné emócie ako ľudia. Niektoré sú vraj dokonca také prefíkané, že dokážu zosnovať komploty hodné Machiavelliho.
Často zosmiešňované ovce sú schopné rozoznať tváre desiatich ľudí a svojich päťdesiatich družiek a pamätajú si ich ešte najmenej dva roky. Vedci z Babraham Institute v britskom Cambridgei dokonca tvrdia, že ovce reagujú na výraz ľudskej tváre a rovnako ako ľudia majú najradšej úsmev.
Prasatá sú zase podľa vedcov z Bristolskej univerzity majstrami intríg. V snahe dostať sa k čo najväčšiemu množstvu krmiva sú vraj schopné zámerne miasť ostatné ošípané. Pokiaľ ide o žalúdok, najviac sa vedia kontrolovať sliepky. Radosť z potravy ochotne odložia, ak si myslia, že neskôr by mohli dostať o niečo väčšiu porciu.
Okrem toho majú sliepky oveľa lepšie priestorové cítenie než malé deti. Testy tiež ukázali, že sa vedia naučiť otvárať dvere a rýchlo sa zorientovať v bludisku, čo sa doteraz prisudzovalo len psom a koňom.
Vedci tiež potvrdili povesť papagájov, že sú schopné naučiť sa množstvo slov. Jeden papagáj sivý sa vraj naučil tisíc slov a dokázal rozprávať tak, že by pred ním neobstáli ani mnohí dospelí Briti. Inteligencia papagájov je podľa vedcov porovnateľná s inteligenciou päťročného dieťaťa.
