Mestečko Gräfenrod vo východnom Nemecku je miestom, kde sa v roku 1880 zrodil prvý piadimužík, ktorý postupne dobyl záhrady na celom svete. Trpaslíka záhradného, latinsky zvaného Nanus hortorum vulgaris, stvoril vtedy majiteľ keramickej dielne, ktorá existuje dodnes. V komunistickom režime bola síce znárodnená, ale pre bývalú NDR, kde boli trpaslíci zavrhnutí ako symbol maloburžoázneho životného štýlu, bola zdrojom cenných devíz.

Rodinná firma, kde sa tradícia výroby trpaslíkov z páleného ílu dedí z otca na syna, dnes vytvorí podľa 350 vzorov okolo desaťtisíc trpaslíkov ročne. Vyváža ich najmä do Francúzska, Škandinávie a do Spojených štátov.

Hrnčiar Reinhard Griebel (na snímke vpravo) vyrába trpaslíkov spolu s manželkou Iris a jednou asistentkou stále ručne a podľa umeleckých pravidiel, ktoré stanovil ešte jeho pradedo. "S červenou čiapočkou, lampášikom, vozíkom alebo nošou je náš trpaslík pravým vzorom baníka, ktorý v tomto kraji kedysi pracoval." Správny záhradný trpaslík nemá vraj merať viac než 68 centimetrov, má mať červenú čiapočku, biele fúzy a má sa usmievať. Reinhard vyrába pre trpaslíkov aj dámske spoločníčky a niektorých občas aj poodhalí. Títo exhibicionisti sa vraj predávajú najlepšie. Malý podnik, ku ktorému patrí aj múzeum a predajňa, ponúka svoje výrobky aj cez internet.

Reinhard Griebel je jedným z najvplyvnejších členov Medzinárodného združenia na ochranu záhradných trpaslíkov, ktoré sídli vo švajčiarskom Bazileji a dohliada na pravidlá správnej výroby. Predseda združenia, "profesor nanológie" Fritz Friedmann (na snímke vľavo) kritizuje najmä tých, ktorí porovnávajú politikov s trpaslíkmi. Tvrdí, že vo väčšine prípadov ide o urážku záhradných mužíkov. Úhlavným nepriateľom združenia je Front za oslobodenie záhradných trpaslíkov, ktorý pôsobí vo Francúzsku a premiestňuje trpaslíkov zo záhrad do lesa - údajne do ich prirodzeného prostredia.

V Nemecku je dnes okolo 20 miliónov trpaslíkov. Ich obľuba však postupne klesá. Kým v roku 1956 považovalo podľa inštitútu Allensbach až 58 percent Nemcov trpaslíka za nevyhnutnú súčasť záhrady, v roku 2000 ich bolo už len 30 percent.