V čase rozkvitnutých čerešní, ktorý sa v Japonsku práve skončil, sa ma vždy zmocňuje akýsi pocit nádeje a očakávania. Práve vtedy sa totiž začína školský rok, pre absolventov univerzít je to zas čas prvého nástupu do zamestnania. Keď otvorím svoj album s fotografiami, na mnohých pamätných obrázkoch som práve s rozkvitnutými čerešňami. A - neprezradím asi nič nové - čerešňový kvet je naším národným kvetom. Okrem neho však aj chryzantéma, ktorá zdobí i prednú stránku japonského cestovného pasu, lebo je heraldickým znakom cisárskej rodiny.

Zatiaľ čo kvitnúce čerešne sú symbolom nádeje, chryzantémy v sebe nesú v istom zmysle aj negatívne posolstvá. Keď napríklad niekoho navštívite v nemocnici, nikdy by ste mu nemali priniesť chryzantémy. Zvlášť nie biele, pretože tie sú v Japonsku typickými pohrebnými kvetmi. A máme ešte jedno nemocničné tabu. Nikdy nenoste pacientovi kvety v kvetináči, ale kyticu naaranžovanú v košíku alebo v papierovej škatuli. Žiaden pacient predsa nechce v nemocnici "zapustiť korene" ako kvet v kvetináči!

Toľko japonská kvetinová etiketa. Vy máte zasa iné pravidlá. Nedávno som chcel kúpiť manželke kyticu. Hrá divadlo, mala premiéru, tak som jej chcel na javisko priniesť kvety. Rozhodol som sa pre jednu ružu s bohatou zelenou listovou dekoráciou. Vzápätí sa mi však zazdalo, či nie som voči tej mojej žene nejaký skúpy!? Požiadal som pridať jednu ružičku! A výsledok? Dostala pohrebnú kyticu, ako som sa neskôr dozvedel, keď mi povedali o symbolike párneho a nepárneho počtu kvetov.

Vráťme sa však ku kvetom ako k národným symbolom. V susednom Česku si uctievajú lipu, v Rakúsku plesnivec, v Maďarsku pelargóniu, v Poľsku fialku trojfarebnú. Ktorý kvet považujú Slováci za svoj národný? Keď sa v lete rozhliadnem z okienka auta, povedal by som, že slnečnicu. V živote som nevidel toľko slnečnicovej krásy ako na Slovensku. Rád sa túlam po slovenskom vidieku, keď lemujú cestu rozkvitnuté slnečnicové polia. Sezóna slnečníc trvá aj tri mesiace, mám čas sa nabažiť.

A nakoniec ešte raz o japonských kvetoch. V júni je u nás obdobie dažďov a s ním sa spája typický kvet tejto sezóny - hortenzia. Darí sa jej aj v Európe, no pôvodne je to japonský kvet, ktorý pred stopäťdesiatimi rokmi priviezol na európsky kontinent nemecký lekár Philipp Franz von Siebold. Vždy sa čudujem, ako vlastne hortenzie dokážu prežiť v stredoeurópskych klimatických podmienkach. Veď tu nie sú silné obdobia dažďov ako v Japonsku, keď celé dni prší, že sa ani von nedá ísť. Ja vtedy iba sedím doma, pozerám sa von oblokom, sledujem padajúci dážď a pozorujem bledučkomodré, fialové, ružové a červené hortenzie v záhrade za oknom, ako statočne zápasia s lejakom. To je pre mňa dokonalý obraz hortenzie. Mám rád túto scenériu.

Autor: MASAHIKO