Apríl je už tradične mesiacom súťaží krásy. Prehliadku najkrajších slovenských dievčat sledujú u nás v priamom prenose na televíznych obrazovkách desaťtisíce divákov. Na jubilejnom, desiatom ročníku Miss 2005 sa pred týždňom opäť stretlo mnoho hvieznych osobností. Opäť bolo v hre super auto, lukratívne darčeky, veľa peňazí a reklamy.

Na našuchorenej slávnostnej atmosfére pracovali finalistky súťaže spolu s tímom odborníkov celé týždne. V posledných dňoch pred finále museli byť o to krajšie, o čo menej si mohli oddýchnuť. Ani tohtoročná víťazka IVICA SLÁVIKOVÁ sa nemohla dočkať, kedy sa po celej paráde doma poriadne vyspí. Zvláštny druh tranzu, ktorý prežívala pred kamerami spolu s ostatnými kráskami, ju vyčerpal, ale na kráse jej určite neubral. Na rozhovor prišla bez štipky mejkapu, s pekným úsmevom na tvári. Bola príjemnou spoločníčkou, pokojne a celkom úprimne diskutovala o všetkom, čo ju zaujalo.

Vraj ste sa až po niekoľkých rokoch uvažovania rozhodli, že prišiel ten správny čas prihlásiť sa na súťaž Miss. Ste teraz naozaj vyzretejšia?

Neviem, asi áno. Možno ma trochu začal tlačiť vek. Niežeby som bola nejaká stará, ale zdalo sa mi, že vyhrávajú skôr mladšie dievčatá. O rok by som už mala dvadsaťdva, tak som si povedala, že ak to chcem vyskúšať, je najvyšší čas. Bola som prekvapená, že tento rok bola veková hranica dievčat celkove vyššia. Mne sa to páči. Veď súťaž krásy nehovorí len o veku.

O čom ešte?

Myslím, že o schopnosti reprezentovať. Či už ide o súťaže Miss vo svete alebo o ďalšiu činnosť.

V porovnaní s najvychytenejšími televíznymi programami mala Miss celkom dobrú sledovanosť. Čím to podľa vás je, že ľudí stále udrží pri obrazovke?

Tiež som bola prekvapená, že ľudia tak veľa esemeskovali. Možno je súťaž zaujímavá tým, že je len raz do roka a stretáva sa v nej veľa osobností na jednom mieste. Aj ja sa viem namotať na takéto zábavné programy. Ale časom ma omrzia.

Zmenila súťaž vašu predstavu o šoubiznise?

Zaujímavé, že zrazu to človek berie úplne inak. Keď som tie roky predtým sedela doma pred televízorom a pozerala Miss, akosi som to viac prežívala, mala som strach za tie dievčatá, držala som im palce. Teraz to bolo celkom iné. Dlho sme nacvičovali, takže mi to už nepripadalo ako niečo veľkolepé. Ale keď sme išli na ostro, uvedomovala som si to množstvo ľudí. Zvláštny pocit.

Robíte aj modeling. Tam to pociťujete podobne?

To je trochu iné. Na móle sa prejdete a hneď na to môžete zabudnúť. Pri Miss to tak rýchlo nejde. Rozdiel vidím vo väčšej zodpovednosti.

Uvažovali ste vopred o tom, v čom by mohla spočívať vaša reprezentácia?

Zatiaľ neviem. Deň po dni zisťujem, čo všetko musím absolvovať. Určite prídu nové skúsenosti, zážitky, kontakty, potom uvidím, čo to prinesie.

Neobávate sa, že budete musieť robiť niečo, čo sa vám nebude páčiť, čo bude ovplyvňovať vaše záujmy viac, než by ste si želali? Cítite sa na to pripravená?

Dúfam, že som pripravená. Zatiaľ je to úplne v poriadku. Možno si to začnem viac uvedomovať, keď vyjdem na ulicu. Alebo keď budem niekde na križovatke sedieť v novom aute, ktoré som vyhrala.

Získali ste aj celkom slušnú sumu peňazí. Čo s nimi budete robiť?

Asi by som ich chcela využiť nejako zmysluplne. Budem sa snažiť ušetriť. A určite budem mať nejaké výdavky spojené s víťazstvom v súťaži. Hneď prvý je napríklad daň za auto.

Čo cesta okolo sveta? Je to dobrý darček?

Výborný. Ale ešte o ňom nič bližšie neviem. Všetci sa ma pýtajú, kam by som sa chcela ísť pozrieť. Veľmi rada by som šla na Kubu, je to môj sen. Veľmi mi učaroval film Buena Vista Social Club a spevák Ibrahim Ferrer - dokonca aj naživo na koncerte. Hovorila som si, že raz, keď budem veľká a budem mať našetrené, pôjdem sa tam pozrieť. Uvidím, či si budem môcť vyberať.

Vaši rodičia vás v súťaži veľmi podporovali. Ako vnímajú vašu krásu?

Dúfam, že vidia vo mne aj čosi iné než fyzickú krásu. Možno si mysleli, že mám získať nejaké skúsenosti. Áno, stále hovorili - choď, aspoň niečo zažiješ, nie každý má možnosť tam ísť. Tak som skúsila.

Parádili vás, keď ste boli malá?

Nijako extra. Ale pamätám si, že som mala rifle, ktoré sa tu nedali kúpiť. Ocko ako hudobník cestoval za hranice aj za starých čias. Na tie rifle, čo mi doniesol, som bola hrdá.

Vyrastali ste v umeleckej rodine. Nechýbali vám doma rodičia, keď chodili po večeroch do práce?

Vôbec. Práve naopak, oco je rodinne založený typ, rád s nami chodieva na chalupu a od malička nás brával na koncerty. Mne to ako malému dieťaťu, samozrejme, prekážalo, ale musela som si to tam odsedieť.

Vôbec ste nevyrušovali?

Nie, ale nemala som to rada. Teraz je to už veľmi fajn, na koncerty chodím stále, zažijem tam príjemné chvíle, zregenerujem sa.

Chceli ste vraj študovať herectvo, ale rodičia vás odhovorili. Prečo?

Hlavne mame sa to nezdalo, vravela mi, či nevidím, aké to herci majú s robotou ťažké. Mňa to lákalo, navštevovala som roky divadelnú školu. Robili sme rôzne pohybové, hudobné cvičenia a všetci sme boli na rovnakej vlnovej dĺžke. Preto som rozmýšľala, že pôjdem na VŠMU. Potom, po maminom odhováraní, som to začala zvažovať. Išla som sa pozrieť do školy na predprípravy. Bola som tam jeden deň a videla som ľudí z konzervatória, ktorí už mali naučené rôzne texty a etudy. Cítila som sa tam ako taký truhlík, a rozmyslela som si to.

Takže divadlo ste definitívne zabalili?

Povedala som si, že by ma to bavilo, ale bála by som sa budúcnosti. Nehovorím, že sa k divadlu niekedy nevrátim, no teraz som to nechala tak.

Ekonómia vás baví?

Rozhodla som sa pre ňu skôr vylučovacou metódou. Vybrala som si marketingový odbor, to by mohlo byť zaujímavé.

Už ste niekedy prežili podobný nápor, ako bola príprava na súťaž Miss?

Absolvovala som nejaké modelingové prehliadky, ale nikdy to nebol takýto stres. Mala som ho asi najväčší zo všetkých dievčat.

Odkiaľ viete, že bol najväčší?

Keď sme sa rozprávali a pýtala som sa ich, či majú strach, robili si srandu - chodili pre istotu asi tak na meter odo mňa, aby 'to odo mňa nedostali'.

Myslíte si, že výber najkrajšieho dievčaťa porotou bol objektívny?

Porota nás veľmi pozorne sledovala, mali sme rozhovory, robili sme rôzne cvičenia, museli sme písať na sústredení napríklad aj slohy. No vôbec neviem, aké majú kritériá. Zaujíma ma to, ale asi sa to nedozviem.

V niektorých krajinách robia dievčatá všetko pre to, aby mohli uspieť v svetovej súťaži krásy. Už v mladosti absolvujú plastické operácie či drastické kúry, dokonca ich k tomu rodičia od malička vedú. Možno budete konkurentkou takýmto dievčatám. Ako to vnímate?

Aj mňa sa vo Forze, len tak súkromne, pýtali, či nemám umelé prsia alebo hornú peru. Preboha, nie. To ja neuznávam, nezdá sa mi to fér. Na Miss World možno také budú, no že by ma to nejako trápilo, to nie. Ak však porota naozaj rozhodne o tom, že taká má vyhrať, potom neviem.

Nabúra to vaše predstavy o zmysle súťaže?

Asi si pomyslím, že taký už je ten dnešný svet a všetko sa uberá akýmsi čudným smerom.

Kedy ste si vlastne začali uvedomovať svoju krásu?

Možno práve vtedy, keď som začala s modelingom, v šestnástich. Vtedy ma pekne namaľovali, učesali, a keď som sa pozrela na seba do zrkadla, hovorila som si - hm, celkom dobre vyzerám. Povzbudilo ma to, ale žeby som si to nejako pripomínala v každodennom živote, to nie.

Žena sa vraj upriami na svoj fyzický vzhľad, keď sa cíti byť prázdna, neuspokojená, frustrovaná. Myslíte si, že aj účasť na súťaži Miss môže byť prejavom niečoho podobného?

Nikdy som nad tým nerozmýšľala. V mojom prípade to tak nie je. Ja som si hovorila, že všetko bude tak, ako má byť. Samozrejme, každé z dievčat v kútiku duše dúfalo, že sa umiestni, a každú, ktorá nevyhrala, to pichlo. Ale myslím si, že ani jedna si to nepripúšťala až do takej miery, aby jej to mohlo ublížiť.

Nemáte pocit, že keď sa človek baví o kráse, napokon väčšinou aj tak skončí pri fyzickom výzore?

Neviem. Dúfam, že v tejto súťaži nejde len o fyzickú krásu. Ak áno, bola by som naozaj sklamaná.

Na súťaži ste boli obklopená množstvom známych ľudí. Nadchli vás?

Nelietala som meter nad zemou, ale takmer s nikým som sa nestihla rozprávať. Nemala som príležitosť ani na slávnostnej recepcii, hneď ma odchytili médiá. Chýbalo mi to, rada by som sa bola uvoľnila.

Myslíte si, že médiá to so svojím záujmom preháňajú?

Pre mňa bola súťaž určite výnimočná. Bola robená pre ľudí, tak isto, ako sú pre ľudí články v médiách. Aj my tu teraz sedíme preto, aby si rozhovor ľudia čítali, aby ich zaujímal, aby sa predával. Neviem, či je to dobré alebo zlé, ale tiež by som bola na rozhovor s Miss zvedavá.

FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ A PAVOL MAJER a archív is