V rovnaký deň odhlasoval Európsky parlament presne opačné stanovisko a odmietol zrušenie embarga, ktoré únia uvalila na Čínu v roku 1989 po masakre na námestí Tchien-an-men.
Schröder tvrdí, že Čína sa zmenila, a preto treba zmeniť aj nemecko-čínske vzťahy. Všetci ostatní sú presvedčení, že je iná len ekonomicky, nie politicky. Je rovnako tvrdá voči politickým oponentom a voči veriacim a vo veľkom využíva trest smrti.
Schröderov postoj je zarážajúci. Za Čínu bojuje na všetkých frontoch, hoci zatiaľ nemá nádej na úspech. Európska únia nedávno rozhodla, že embargo zatiaľ nezruší, pretože Čína si zákonom poistila prípadný vojenský útok na Taiwan. Dvadsaťpäťka musí rozhodnúť jednohlasne. Podobné sú Schröderove vyhliadky na domácej parlamentnej pôde. Bundestag už minulý rok rozhodol, že nie je dôvod embargo rušiť, kým sa v Číne v takej miere porušujú ľudské práva. A postoj väčšiny sa nezmenil. Proti svojmu kancelárovi sa včera postavil aj šéf diplomacie Joschka Fischer (Zelení) a časť jeho vlastných poslancov.
Je otázka, prečo riskuje Schröder rozpory v koalícii a vo vlastnej strane v čase, keď sa sociálna demokracia prepadá v prieskumoch verejnej mienky a pred dôležitými májovými voľbami v Severnom Porýní-Vestfálsku sa snaží demonštrovať jednotu.
V čase, keď Schröder v Berlíne obhajoval ústretovú politiku voči Pekingu, hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Čchin Kang v Pekingu vyhlásil, že Čína podporuje aktívnejšiu úlohu Nemecka v OSN. Nemecko sa chce stať stálym členom Bezpečnostnej rady OSN.
MIRIAM ZSILLEOVÁ
