BRATISLAVA - Jednou z príčin pretrvávajúcej nezamestnanosti je vysoké daňové a odvodové zaťaženie nízkopríjmových skupín obyvateľstva. Tvrdí to Svetová banka vo svojej pravidelnej štvrťročnej správe o ekonomickom vývoji krajín strednej Európy a Pobaltia (EÚ8). Tento problém sa týka aj Slovenska.
Podľa záverov Svetovej banky výška odvodov sa najviac prejaví na nižšej mzde, pretože zmenšuje rozdiel medzi čistou mzdou a mininálnou mzdou alebo sociálnou podporou. Nízky rozdiel má za následok, že nezamestnanému sa za takýchto podmienok neoplatí pracovať. "Ak sa zníži daňové zaťaženie o jeden percentuálny bod, zamestnanosť by mala vzrásť o 0,5 až 0,8 percentuálneho bodu pri rovnakom raste HDP," hovorí ekonóm Svetovej banky pre Slovensko Anton Marcinčin.
Pre Slovensko z toho podľa Marcinčina vyplýva pomerne vysoké riziko, keďže nízke mzdy sa týkajú veľkého počtu obyvateľstva. Nižšie príjmy sú typické najmä pre menej kvalifikovaných a manuálne pracujúcich, ktorých podiel je na Slovensku viac ako 50-percentný.
Vysoká úroveň odvodov tak môže podľa Svetovej banky prispievať k štrukturálnej (dlhodobej) nezamestnanosti. Na Slovensku je bez práce dlhšie ako rok 60 percent nezamestnaných.
S nezamestnanosťou majú podľa Svetovej banky problémy všetky krajiny EÚ 8 s výnimkou Slovinska, a to aj napriek rýchlemu ekonomickému rastu. "Silnejší rast produkcie v týchto krajinách sa zatiaľ nespájal s vyššou zamestnanosťou a so zmiernením vysokej nezamestnanosti, čo je znepokojujúce," konštatoval Marcinčin. Okrem Slovenska nezamestnanosť je problémom najmä v Poľsku.
"Krajiny EÚ 8 potrebujú naliehavo uskutočniť reformu trhu práce, pri ktorej treba zvážiť možnosť zníženia daňového a odvodového zaťaženia, predovšetkým v prípade nízko kvalifikovaných pracovníkov s cieľom podporiť zamestnanosť," povedal Thomas Laursen, vedúci ekonóm Svetovej banky pre strednú Európu a pobaltské krajiny.
Hoci vlani ekonomický rast v krajinách strednej Európy a Pobaltia dosahoval v priemere nad päť percent, Svetová banka novým členom predpovedá na tento rok slabší ekonomický rast ako dosiaľ. "Od konca roku 2004 sa rast vo viacerých krajinách spomalil a väčšina z nich pravdepodobne zaznamená o niečo slabšiu dynamiku rastu produkcie v tomto roku. Je to aj odraz nižšieho rastu v západnej Európe, reálneho zhodnotenia meny," píše sa v správe Svetovej banky. Upozorňuje aj na riziko blížiacich sa volieb vo viacerých krajinách, čo môže vyvolať tlaky na rozpočtovú politiku.
Daňové a odvodové zaťaženie v roku 2004
Daňové zaťaženie Odvodové zaťaženie
| zamestnanec | firma | spolu | ||
| Česká republika | 15 - 32 % | 35 % | 13 % | 48 % |
| Estónsko | 26 % | 34 % | 1 % | 35 % |
| Maďarsko | 18 - 38 % | 32 % | 14 % | 46 % |
| Litva | 33 % | 31 % | 3 % | 34 % |
| Lotyšsko | 25 % | 24 % | 9 % | 33 % |
| Poľsko | 19 - 40 % | 21 % | 25 % | 46 % |
| Slovensko | 19 % | 35 % | 13 % | 49 % |
| Slovinsko | 17 - 50 % | 16 % | 22 % | 38 % |
Zdroj: Svetová banka
