Za minulý rok zaznamenala Sociálna poisťovňa 670 812 prípadov dočasnej práceneschopnosti, čo je o polovicu menej ako v roku 2003 a denne maródovalo o 32 469 poistencov menej ako v roku 2003.
Od vlani platí zamestnancovi v prvých 10 dňoch maródky zamestnávateľ takzvanú náhradu príjmu. Igor Lipták z Rady riaditeľov Sociálnej poisťovne to považuje za hlavnú príčinu úbytku práceneschopnosti.
"Či je podnikateľ malý, alebo veľký, principiálne mu chorobnosť - finančne - komplikuje život.," povedali nám v sídle zväzu obchodu a cestovného ruchu.
Zväz pripúšťa, že firmy zamestnancov "posielajú alebo vedú" k tomu, aby sa dali na živnosť. Za neseriózne to považuje, ak to je "špekulatívny tlak zamestnávateľa". Trend, aký platenie odvodov a zdravotného poistného má, vraj živnostníkov likviduje a "bude viesť len a len k ďalšiemu špekulovaniu".
Miera dočasnej práceneschopnosti je rôzna podľa regiónov. Kým najnižšiu mali bratislavské okresy, najvyššiu okresy Stará Ľubovňa, Stropkov, Sobrance, Gelnica, Svidník. Lipták rozdiely pripisuje odlišnej sociálnej situácii, životnému štýlu či úrovni poskytovania zdravotnej starostlivosti. Inými slovami, zaostalý región - obmedzená starostlivosť o zdravie a naopak.
Zväz obchodu pripomína, že niektorí práceneschopnosť nahrádzajú dovolenkou. Chorobnosť vo východoslovenskom regióne zasa považuje za "sčasti špekulatívnu", lebo oficiálne maródujúci neraz pracujú.
Od vlani sú iné aj podmienky nároku na invaliditu. Prehodnocovaním vlani poisťovňa uznala o 2366 invalidít menej ako v roku 2003. Proti zmene broja najmä baníci. Pred niekoľkými dňami listom požiadali premiéra, aby prehodnocovanie invalidity zastavil. Hovoria, že ich kolega, 48-ročný František Jurkovič z Prievidze v marci zomrel na infarkt, keď mu odňali čiastočný invalidný dôchodok.
Lipták pripomína, že prehodnotiť invaliditu poisťovni ukladá zákon. Netvrdí, že poisťovňa pri tom nechybuje. Jedného posudkového lekára vraj už prepustili. ( joč, tasr)
