bližšie k Zemi jej striebristý satelit. Andrej Augustín, Peter Balhar, Petr Faltus a Milan Lukáč si Mesiac všímajú každý svojím vlastným spôsobom a pritom ukazujú divákom aj jeho odvrátenú tvár, ale zakaždým len s radosťou a pobavením, samozrejme, vrátane umeleckého posunu a majstrovstva.

"Nič zlé pri tomto stretnutí s mesačnou príťažlivosťou nehrozí. Pohľad do vesmírneho zrkadla nie je bolestný. Nekonečne ľahká umelecká fantázia totiž vyháňa prípadné nočné mory z ubolených ľudských duší a pôsobí ako farebná psychoterapia," tvrdí kurátor Ľudo Petránsky. Mesiac sa v dielach stáva symbolickým nositeľom snovej fantázie aj dennej reality - jeho uskutočnenia. Čo povzbudivejšie by sme si mohli želať?

Andrej Augustín (1964) vo svojich zázračne farebných kompozíciách pastelov a artprotisov ponúka panoptikum anjelov a fantastických tvorov. Sú tu aj dve "zvieracie" tapisérie zo šiestich, ktoré si objednala rodina Charlesa Bucka. "Títo Američania majú päť detí a pre každé chcú jeden obrázok zvieraťa, ktoré by vraj ich dieťa vystihovalo. Šiestou tapisériou má byť domček na kolieskach, lebo je to taká migrujúca rodinka, neustále cestujú po svete a tapisérie chcú nosiť so sebou," hovorí Augustín.

Peter Balhar (1967) vystavuje svoje "hladivé" sochy - len veľmi ťažko sa popri nich dá prejsť bez dotyku, drevo je nádherne opracované a priam vyzýva k pohladeniu. Plastiky pripomínajú pohanské monolity, ešte aj Odolenka - prameň vytekajúci z nádoby umiestnenej vo vzduchu. To je, samozrejme, len dojem, v skutočnosti s nesmiernou ľahkosťou nádoba stojí na prameni vody.

Úplne iný, "námesačný" svet vytvárajú sochy Milana Lukáča (1962), väčšinou z cyklu Beštiárium. Exkomár, Vidlochvost, Pstruh či Kráčavec zo zváraného bronzu, prípadne železa majú zvláštny rozprávkový technotvar a humorný pôvab.

Jediným českým vystavujúcim autorom je Petr Faltus (1968), výstava sa totiž do Bratislavy presunula z Prahy, kde mala na nádvorí Hradu aj vďaka špecifickej atmosfére tvorenej nezrekonštruovanými, "zrúcaninovými" priestormi a svetlom sviečok veľkú návštevnosť. Faltus sa predstavuje olejomaľbami a pastelmi so surrealisticko-psychedelickým oparom.

Celá výstava, ktorá sa z bratislavskej Dvorany ministerstva kultúry po 25. apríli presunie do Dolného Kubína, sa v svojej mesačnej príťažlivosti nespráva bezbreho, neviditeľné svety majú svoje pevné kontúry a štýl. A detskú nevinnosť. Aj preto na pútači k výstave nenachádzame štyri tváre zrelých umelcov v zrelom veku, ale štyri bábiky s fotomontážou očí výtvarníkov, ktorí si svetlo detstva ešte pamätajú.