NEW YORK - Americký Federálny súd v New Yorku včera priznal štrnástim dedičom obetí holokaustu 21,9 milióna dolárov ako najväčšie jednorazové odškodnenie od švajčiarskej banky za neoprávnené odovzdanie majetku nacistom. Odškodnenie priznal sudca Edward Korman
89-ročnej Marii Altmannovej, ktorá rokovala v zastúpení 14 dedičov po dvoch obetiach holokaustu. Jedným z nich bol jej strýko Ferdinand Bloch-Bauer, ktorý bol spolu s Ottom Pickom najväčším akcionárom rakúskeho cukrovaru.
V roku 1938 uložili v nemenovanej banke v Zürichu peniaze s tým, aby ich neodovzdali nacistom. Banka však svoj sľub nedodržala: peniaze presunula na nemecké kontá. Majiteľov cukrovaru neskôr zatkli. Obaja s veľkou časťou rodiny zomreli v koncentráku. Altmannová prežila.
V päťdesiatdvastránkovom zdôvodnení súd zdôraznil, že v dohode medzi cukrovarom a bankou obaja majitelia "jasne vyjadrili" želanie, aby banka nevydávala peniaze z účtu.
Súd pripustil, že výška odškodnenia je "jedinečná," ale jedinečné je aj to, do akej obrovskej miery "zradili švajčiarske banky svojich židovských klientov".
"Švajčiarske banky si robili reklamu u židovských obyvateľov Európy ako bezpečné útočisko pre ich majetok, ale v skutočnosti ho veľakrát odovzdali nacistom, aby získali ich priazeň," uviedol súd.
K získaniu odškodnenia musela predložiť dôkazy rodina, pretože banka údajne všetky doklady z tohto obdobia zničila.
Švajčiarske banky sa zaviazali v roku 1998 vyplatiť obetiam holokaustu na odškodnom 1,25 miliardy dolárov za ich majetok. Švajčiarske banky po veľkom tlaku zverejnili zoznam tisícky mien tzv. spiacich kont, ktoré zostávali od konca vojny nedostupné.
Altmannová je ešte v súdnom spore aj s rakúskym štátom: žiada od neho vydanie Klimtových obrazov v hodnote 150 miliónov dolárov. (mik, čtk)
