Väčšina ľudí zverejnených v zoznamoch spolupracovníkov ŠtB tvrdí, že nič nepodpísala.
FOTO - ARCHÍV
BRATISLAVA - Väčšina ľudí, ktorých mená sa objavili vo zverejnených zväzkoch ŠtB, tvrdí, že nespolupracovali a nič nepodpísali. Časť z nich sa chce súdiť a v Česku aj na Slovensku už niektorí súdne spory aj vyhrali.
Jeden z nich Ladislav Szojka sa o svojej evidencii dozvedel ešte začiatkom deväťdesiatych rokov z Cibulkových zoznamov a aj od Slovenskej informačnej služby, pre ktorú pracoval.
Mestský súd v Bratislave 7. novembra 1994 na základe výpovedí dvoch bývalých členov ŠtB rozhodol, že v evidencii je vedený neoprávnene a SIS prikázal zaplatiť súdne trovy. Proti rozhodnutiu sa nikto neodvolal.
Meno Ladislav Szojka je naďalej v zoznamoch.
Aj publicista Fedor Mikovič tvrdí, že je v zoznamoch ŠtB neoprávnene a už podal žalobu. ŠtB ho viedla ako agenta niekedy po roku 1973. Najprv bol preverovanou osobou, potom kandidátom tajnej spolupráce.
Začiatkom deväťdesiatych rokov podal žalobu. Mestský súd v Prahe mu dal za pravdu.
Zoznamy mala pôvodne na starosti SIS a v deväťdesiatych rokoch mala kvôli nim deväť sporov. V štyroch prípadoch súd konštatoval, že človek je vo zväzkoch ŠtB neoprávnene, v štyroch dal za pravdu SIS, jeden spor stále trvá a SIS ho postúpila Ústavu pamäti národa, keďže zväzky už spravuje on.
Hovorca SIS Vladimír Šimko povedal, že ak súd SIS nariadil výmaz, tak len z jej evidencií. Nevie, ako by sa riešilo, ak by súd nariadil vymazanie údajov aj z archívov, pretože zrejme by išlo o ničenie archívnych listín. Aj ústav by podľa neho mohol postupovať tak, že ak dá súd za pravdu agentovi, pri jeho mene bude poznámka, ako rozhodol súd.
V prípade Szojku sa SIS tak, ako súd, uspokojila s dvoma svedeckými výpoveďami eštebákov. "To je záležitosť súdu, jeho povinnosťou je skúmať všetko. Bol jeden spor, kde bola vyžiadaná grafologická expertíza, ktorá potvrdila, že podpis nebol autentický." Podľa Šimka je pre súd zrejme najdôležitejšia výpoveď, keďže jednou zo zásad, ktorými sa riadi trestný proces, je zásada ústnosti.
Miroslav Lehký z Ústavu pamäti národa hovorí, že o falšovaní záznamov v ŠtB nemá žiadne informácie. "V praxi každej tajnej polície to nie je možné, viedlo by to k zmätkom a v konečnom dôsledku k dekonšpirácii, čoho sa každá tajná služba bojí."
ŠtB bola vedená prísne centralisticky a za porušenie predpisov mohli byť okrem výpovede aj "politické postihy". ŠtB chcela mať podľa Lehkého pravdivý obraz o skutočnosti. "Nadväzovanie agentov bolo s cieľom získať kvalitné a pravdivé informácie a nie aby mali neviemkoľko agentov a nič sa nedozvedia," hovorí Lehký.
Nad rozhodnutiami súdov je viac otáznikov napríklad aj v Česku. Lehký už dávnejšie povedal, že na Slovensku neprebehla po revolúcii žiadna očista a dodnes súdia aj ľudia, ktorí za komunizmu súdili ľudí pre ich politické presvedčenie alebo vierovyznanie.
Otázky nad súdnymi spormi
* Budú príslušníci ŠtB na pojednávaniach hovoriť pravdu o tom, ako evidencia prebiehala?
* Bude sudca súdiť spravodlivo vzhľadom na minulosť?
* Ako súdy rozhodnú, či nariadia výmaz agenta z internetového zoznamu alebo aj z archívu? Niektorí analytici hovoria, že pri mene agenta by mohol byť rozsudok súdu. Ak by súd nariadil výmaz z originálu archívu, zrejme by išlo o ničenie archívnych listín.
* Vymýšľala si ŠtB agentov?
