Firma High-Tech vyrába zbrane, ale aj keby vyrábala jogurty, boli by mocenské hry šéfov a podšéfov fascinujúcim námetom, a nielen na krátku poviedku. Firemná kultúra má svoje pravidlá, za ktoré by sa ani panovnícke dvory nehanbili, molierovské klebety sú večné, ani intrigy sa od čias Schillera priveľmi nezmenili, o shakespearovskom mocenskom boji ani nehovoriac.

Rozdiel oproti klasickým hrám je len v neviazanej (nielen veršom) reči, v medializácii a v potenciálnych globálnych dôsledkoch rozhodnutí protagonistov. Pravidlá moci však hovoria už od nepamäti: nepatrí sa stýkať sa s neúspešnými či chorými, už vôbec nie s psychiatrickými pacientami. Patrí sa chodiť na drahé dovolenky, i do prestížnych talkshow. Nepatrí sa hovoriť do médií, čo si myslíme. Patrí sa rozohrávať hry tak, aby najvyššie postupovali tí najmenej kompetentní a najmenej morálni.

Postavy na vysokých miestach spoločenského rebríčka pomenované vtipne podľa staníc parížskeho metra hovoria známym jazykom o známych témach. Potešenie diváka teda pramení predovšetkým z hry ako takej, ktorá nie je naivná, ale ani cynická. Daniel Besse si nepredstavuje svet biznisu ako "Hurvínek válku", ponúka však výsostne divadelné prostriedky na zhmotnenie tém, o ktorých bežne čítame v novinách.

Slovenskej produkcii Riaditeľov nechýbalo až tak veľa, aby poskytla po všetkých stránkach uspokojujúci divadelný zážitok. Celkom však absentoval vtip pri vytvorení scénického priestoru, ktorý nefungoval ako celok ani v detailoch. Zniesla by sa aj dômyselnejšia práca režiséra s mizanscénami. Atraktivita celého divadelného kusu leží teda najviac na hercoch, ktorí vydávajú zo seba maximum.

Denfert Roberta Rotha je takým dokonalým manipulátorom, až by mu trochu nejednoznačnosti neuškodila. Ján Kroner ako neistý, nie celkom kompetentný Odéon bol presvedčivý, Dušan Jamrich mal ako vplyvný Montparnasse dostatočný nadhľad, noblesu i dekadentnosť. Monike Hilmerovej sme v úlohe ambicióznej Grennelle naopak verili najviac to, že si ju niekto zmýlil s hosteskou, a to nielen kvôli jej priveľmi krátkej sukni. Najväčšiu hereckú rutinu však vytiahla Gabriela Dzúriková ako Reportérka. K autenticite tento úlohy jej nepomohol ani extravagantný kostým. Dušan Tarageľ, ktorý dostal šancu ukázať svoje herecké kvality predovšetkým v záverečnej scéne, ich využil polovične.

Autor sám pre seba napísal postavu žoviálneho Chateleta. Aj pre Tomáša Maštalíra bola táto vďačná postava dôvodom na rozohranie mnohých polôh svojho hrdinu. Jeho Chatelet drží dynamiku i komiku mnohých scén. Keď nie je práve Maštalír na scéne, napätie klesá, predovšetkým v druhej časti, keď sú už karty autorom vlastne rozdané.

"Bolo to dobré, bolo to hrozné, bolo to na plač," presne tak, ako to povedala jedna pani vychádzajúca z divadla.

Činohra Slovenského národného divadla * Daniel Besse: Riaditelia * Preklad: Mária Záchenská * Dramaturgia: Peter Pavlac * Scéna a kostýmy: Peter Čanecký * Réžia: Vladimír Strnisko * Hrajú: Ján Kroner, Robert Roth, Tomáš Maštalír, Monika Hilmerová, Dušan Tarageľ, Dušan Jamrich, Gabriela Dzúriková, Bohumír Majerský * Premiéra 9. apríla 2005 na Malej scéne SND