Zamestnávať invalidných občanov má každý, kto má najmenej 20 zamestnancov, a má ich zamestnať toľko, aby tvorili 3,2 percenta personálu.
Zo zamestnávateľov, ktorých denník SME oslovil, len jeden nezatajil, že platí odvod, a to Emerson Electric Slovakia v Novom Meste nad Váhom. Spoločnosť vyrába elektromotory pre bielu techniku. "Náročný charakter našej výroby nám neumožňuje zamestnávať taký počet občanov so zdravotným postihnutím, ako vyžaduje zákon," povedala PR špecialistka Zuzana Mončeková. Z vyše 1100 zamestnancov sú so zníženou pracovnou schopnosťou štyria.
Úrad práce v Malackách, ktorý preveril približne 100 zamestnávateľov, zistil, že povinnosť splnilo 71. Riaditeľka odboru služieb zamestnanosti Dagmar Furianová to pripisuje nielen tomu, že zamestnávanie invalidných občanov je nákladné, či "vysokej ponuke kvalifikovanej pracovnej sily bez zdravotného obmedzenia", ale aj nízkemu odvodu.
"Keď poviete, že ste zdravotne postihnutý a vidia to, nikto v tomto štáte vám prácu nedá. Aj keby vás potrebovali ako soľ," tvrdí pán Gusto z Bratislavy, ktorý je ťažko zdravotne postihnutý so sprievodcom.
Predseda občianskeho združenia Aktívny vozík Peter Grňa si myslí, že na hendikepe až tak veľmi nezáleží, pracant podľa neho môže byť aj ten, kto je na vozíčku, s barlami, či nepočuje. "Technika vie pomôcť, teda možnosti sú veľké. Dá sa pracovať doma, manuálne i duševne, cez internet i telefón..." Mrzí ho, že zamestnávatelia si niekedy invalidného občana ani nevypočujú, nieto otestujú. "Ľudia sa z nevedomosti stránia postihnutých, mení sa to pomaly."
Prácu invalidných občanov štát nepodporuje len prostredníctvom zamestnávateľov, ale aj priamo - príspevkom na živnosť.
Na podnikanie sa podľa Grňu odhodlá minimum postihnutých. "Majú málo peňazí a často nízku sebadôveru," vraví. Telesne postihnutému podľa neho súčasne robí problém niečo vybavovať, lebo s vozíkom sa všade nedostane.
