Tvrdí, že vzhľadom na to, že mal 54 rokov a bol ťažko zdravotne postihnutý, nepochodil u 57 zamestnávateľov. Tak sa dal na podnikanie v energetike, "bez akejkoľvek podpory štátu", keďže úrad práce ho neevidoval. "Nie som taký žobrák a kripel, aby som sa nejakej fiflene na úrade práce prosil o nejakú podporu, ktorá je aj tak smiešna!"

Hoci sa podľa pána Gusta jeho zdravotný stav zhoršil - stal sa ťažko zdravotne postihnutým so sprievodcom, dodnes pracuje. A to aj napriek tomu, že už dva roky má nárok na starobný dôchodok. "Pokiaľ budem vládať hýbať rukami, budem pracovať."

Aj Dalibor z okolia Bratislavy, odkázaný na vozík a osobnú asistenciu, sa chce zamestnať, no preto, že jeho postihnutie je vážne, môže pracovať jedine doma. "Hľadal som si prácu cez internet, no narazil som iba na podvodníkov, čo je škoda, pretože ovládam nemčinu, čiastočne angličtinu, v ktorej sa zdokonaľujem, a viem pracovať s počítačom."

Predseda občianskeho združenia Aktívny vozík Peter Grňa dnes končí štvrtý ročník vysokoškolského štúdia, čo mu vraj dlho, ako sa mu stal úraz, nepripadalo možné. "Všetko sa dá, keď sa chce," hovorí. Popri štúdiu vraj robí na projektoch, cestuje i oddychuje, a to aj so značnými zdravotnými problémami, ktoré sa k ochrnutiu pridružujú. "Chce to len odvahu. Preto u mňa neobstoja výhovorky typu 'nedá sa'." (joč)