Západný Balkán je logickým cieľom ďalšieho rozšírenia Európskej únie. Jej členom sa zatiaľ stalo iba Slovinsko, ktoré vstúpilo vlani zároveň so Slovenskom a ďalšími ôsmimi štátmi. Šancu na členstvo však majú i ďalšie krajiny západného Balkánu. Zatiaľ bez konkrétnych dátumov a len ak splnia tvrdé podmienky vrátane vyrovnania sa s nedávnou vojnovou minulosťou.

Politicky im Brusel dáva za príklad nielen Slovinsko, ale aj Bulharsko a Rumunsko. Sofia a Bukurešť majú byť v únii už za necelé dva roky. Nad prisľúbeným vstupným dátumom 1. januára 2007 však visí otáznik. Ak Bulhari a Rumuni neurobia všetky zadané reformy, hrozí im odklad. A únijná exekutíva zdôrazňuje, že nejde o prázdne hrozby.

Že to únia myslí vážne, potvrdila nedávno už v prípade Chorvátska. Záhreb má najväčšie európske ambície, ale na vstupné rokovania si musí počkať. Dvadsaťpäťka sa v marci nezhodla, či Záhreb dosť spolupracuje s haagským tribunálom pre bývalú Juhosláviu. Práve tým v decembri podmienila štart rozhovorov o chorvátskom členstve.

V skoré rokovanie o vstupe dúfa i Macedónsko. Skopje rovnako ako Záhreb už dosiahlo nutný predstupeň: s úniou už uzavrelo Stabilizačnú a asociačnú dohodu, vďaka ktorej môže z únijných fondov čerpať nemalú finančnú pomoc.

S perspektívou budúceho členstva rokuje o asociačnej dohode s úniou už tretí rok i Albánsko. Brusel síce chváli jeho pokroky, ale ďalší vývoj podmieňuje ráznym bojom s korupciou a organizovaným zločinom i posilnením súdnictva a verejnej správy.

Podobné nároky Brusel a prípadne i členské štáty kladú na Srbsko a Čiernu Horu i Bosnu a Hercegovinu. Prvému súštátiu včera eurokomisia potvrdila, že je zrelé na rokovanie o asociačnej dohode. Rozhovory asi potrvajú veľa rokov. Brusel chce časom odporučiť rokovanie aj so Sarajevom.

Autor: David Zelinger, Brusel