Prvou vážnou skúškou Belehradu bude Nebojša Pavkovič. Ak ho do konca mesiaca nevydá do Haagu, všetky nádeje na rozhovory s úniou sa skončia. FOTO - REUTERS
Európska komisia včera odporučila začať rozhovory o vstupe Srbska a Čiernej Hory do Európskej únie. Pozitívna správa z Bruselu prišla takmer päť rokov od pádu režimu Slobodana Miloševiča. Je to reakcia na zlepšenie spolupráce Belehradu s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu.
"Dosiahli sme prízemie budovy, ktorá má pätnásť poschodí. Po schválení tejto správy musíme splniť veľa ďalších podmienok. Brusel je až najvyššie poschodie tej budovy," tvrdí minister zahraničných vecí Srbska a Čiernej Hory Vuk Draškovič.
Prvou skúškou bude Nebojša Pavkovič. Na to, aby mal Belehrad aspoň šancu, musí ho do konca mesiaca vydať do Haagu.
Zmena politiky
Za posledných desať týždňov zo Srbska väčšinou dobrovoľne odišlo do Haagu jedenásť srbských predstaviteľov, ktorí sú obvinení zo spáchania vojnových zločinov. Srbská vláda sa tesne pred rozhodnutím, či sa v budúcnosti bude rátať aj s jej vstupom do únie, poponáhľala.
"Na konci minulého roka pochopili, že bez toho to nejde," hovorí Ivan Vejvoda, riaditeľ Balkan Trust for Democracy a bývalý poradca zavraždeného premiéra Zorana Djindjiča.
Keď sa stal Vojislav Koštunica premiérom, vyhlásil, že vydávanie zločincov do Haagu nie je národnou prioritou. "Pol pol roku absolútne zmenil názor a rozhodol sa pre dobrovoľné vzdávanie sa. Škoda, že až tak neskoro," hovorí líderka občianskeho sektora Sonja Licht.
Náhle dobrovoľné predstupovanie pred Haag vyvoláva v srbských médiách množstvo špekulácií. "Pravdepodobne ide o peniaze," hovorí šéf zahraničného oddelenia vplyvného denníka Danas Milovan Jaukovič. "Dokazuje to napríklad prípad generála Lazareviča. Nato, ako prišiel do Haagu, jeho rodinu navštívil minister Veljko Iljič a daroval im škodovku," dodáva Jaukovič.
Okrem finančných výhod pre rodiny obvinených zohráva údajnú rolu aj prísľub, že Belehrad bude presadzovať, aby ich súdili na slobode.
Pavkovič ako srbský Gotovina
Pre Srbsko je na bruselskej pôde momentálne najdôležitejší prípad generála Nebojšu Pavkoviča. Ak sa do konca mesiaca neobjaví pred tribunálom, srbské nádeje na vstup do EÚ môžu znovu rýchlo pohasnúť.
"Posolstvo v prípade Gotovina nebolo adresované len Chorvátom. To bolo posolstvo pre nás všetkých a predovšetkým pre Srbov a Moslimov z Bosny. Pravidlá sú pravidlá," hovorí šéf diplomacie Draškovič.
Pavkovič zmizol len pred zopár týždňami nato, ako naň srbská polícia vydala zatykač, keď neprišiel na výsluch v súvislosti s vraždou premiéra Zorana Djindjiča.
Pavkovič bol počas vojny v Kosove náčelníkom generálneho štábu, kde zostal aj po zosadení Slobodana Miloševiča. Počas revolúcie zohral kľúčovú rolu. Zariadil, že armáda nezasiahla proti masovým demonštráciám v októbri 2000, čo Miloševičovo okolie považovalo za zradu.
Autor: MIREK TÓDA, Belehrad
