Poslanec HZDS Stanislav Husár vyhlásil, že ho "predložený návrh hlboko urazil".
Zákon sa má týkať najmä ústavných činiteľov a Husár zdôraznil, že nechce patriť do kategórie prvých gaunerov a ak by bol zákon v predloženej podobe schválený, tak odíde z pléna.
Šéf Smeru Fico ľutuje, že poslanci bez ohľadu na politickú príslušnosť "sa vždy vedia spojiť a vynaložiť nevídanú energiu na likvidáciu zákona, ktorý ohrozuje ich veľké majetky a majetky ich príbuzných".
Poslanec SMK Gábor Gál si však nie je istý, či je možné pozmeňujúcimi návrhmi urobiť z neho vykonateľný zákon. Upozornil, že norma môže minúť svoj cieľ, lebo nerieši napríklad zmluvy o bezúročnej pôžičke s odkladom na niekoľko rokov. "Aký je problém urobiť antedatované zmluvy?" spýtal sa Gál. Mimo dosahu zákona bude podľa neho aj majetok získaný z nelegálnych príjmov, ktorý bol prevedený na tretie nastrčené osoby. Nie je vyriešená ani otázka ohodnocovania majetku a to, či sa bude počítať trhová alebo znalecká hodnota.
Podľa poslanca HZDS Jána Cupera ide o čisto politickú normu, ktorá je po právnej stránke "paškvil". Návrh, aby bolo dôkazné bremeno na občanovi, porovnal so stredovekom, "keď mali bosorky dokazovať, že nimi nie sú a potom ich aj tak upálili".
Predseda výboru Ján Drgonec z ANO zdôraznil, že on odmieta šikanovanie občanov, ktoré by mohla norma zaviesť.
Kritické postoje svedčia teda o tom, že parlament už nemusí zákon pustiť do druhého čítania. V prvom čítaní však zaň hlasovalo až 111 poslancov, len HZDS sa s výnimkou poslanca Miroslava Maxona zdržalo. HZDS už vtedy prekážalo, že bremeno pri dokazovaní pôvodu majetku nebude na štáte.
Smer je podľa Fica pripravený na kompromisy, ale nie v presune dôkazného bremena z podozrivej osoby na štát. Ak by však poslanci niečo také presadili, Smer zákon stiahne. (sita, sp)
