Kam viedla reforma kultúrnej politiky?

Poľský premiér Jerzy Buzek vlani vyhlásil rok 2001 za Rok kultúry. Malo to byť zavŕšenie štyroch rokov pravicových vlád, ktoré rad za radom zdôrazňovali, aká dôležitá je pre ne kultúra a národné dedičstvo. Ohlasovali sa dni otvorených dverí v divadlách ..

Poľský premiér Jerzy Buzek vlani vyhlásil rok 2001 za Rok kultúry. Malo to byť zavŕšenie štyroch rokov pravicových vlád, ktoré rad za radom zdôrazňovali, aká dôležitá je pre ne kultúra a národné dedičstvo. Ohlasovali sa dni otvorených dverí v divadlách i v múzeách, propagovanie čitateľskej kultúry. V mestách sa objavili billboardy s heslom „Nekonči s kultúrou!“ a v televízii klip, v ktorom upratovačka v supermarkete stŕha reklamy, ktorými sú poprelepované kultúrne oznamy.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tá kampaň však, žiaľ, bola nasmerovaná na nesprávnych adresátov. Ako dnes tvrdia niektorí ironici, heslo „Nekonči s kultúrou!“ malo byť umiestnené vo Varšave na ulici Krakovské predmestie, v sídle ministra kultúry a národného dedičstva. Počas vlády poľskej pravice poklesli výdavky na kultúru z 0,8 percenta štátneho rozpočtu v roku 1997 na 0,4 percenta v roku 2000. V roku 2001 je to už aj na doterajšie poľské pomery smiešna kvóta, približne 600 miliónov zlotých. Len samotná Poľská televízia disponuje rozpočtom, ktorý je trikrát väčší.

SkryťVypnúť reklamu

Z nedostatku peňazí ťažko obviňovať len úradníkov z ulice Krakovské predmestie. Ich pozícia bola vo vláde vždy veľmi slabá, čo sa napokon prejavilo pri každom konflikte s ministrom financií. Pracovníci ministerstva kultúry a národného dedičstva s ním nikdy nijaký spor nevyhrali. Napokon, v dôsledku reformy samospráv prenieslo toto ministerstvo bremeno na samosprávy. Kultúrni pracovníci sa však sťažujú, že pravicové ministerstvo nedostatočne pripravilo sféru kultúry na nadchádzajúce ťažké časy.

Úloha ministerstva sa zmenila počas predchádzajúcich piatich rokov revolučným spôsobom. Nie je to už hlavná pokladnica poľskej kultúry, veď samotná Poľská televízia vydáva na produkciu kultúrnych programov, filmov, predstavení a vysielanie televízie Polonia takmer 400 miliónov zlotých ročne, nehovoriac o samosprávach, ktoré v Poľsku spravujú väčšinu kultúrnych pracovísk. Po reforme roku 1998 zostalo v ochrane rezortu len okolo 30 národných kultúrnych inštitúcií. Podiel štátu na financovaní kinematografie nepresahuje dvadsať až tridsať percent filmového rozpočtu.

SkryťVypnúť reklamu

Dnes sa od poľského ministra kultúry a národného dedičstva nevyžadujú schopnosti kráľa Midasa, ale skôr kráľa Šalamúna, ktorý dokáže presadiť dobré zákony. Ministerstvo malo v časoch reformy štátu pozorne kontrolovať návrhy zákonov, ktoré neskôr prijímal Sejm.

Problémy sa začali so zákonom o verejných finančných prostriedkoch, ktorý bol kľúčový pre reformu štátnej administratívy. Kultúrne inštitúcie boli započítané k rozpočtovým podnikom, ktoré mali povinnosť zarábať dvakrát toľko peňazí, než získavali z rozpočtu. Na múzejníkov, kurátorov galérií a riaditeľov divadiel padla hrôza, lebo nijaká z týchto inštitúcií nebola schopná splniť požiadavku. Vlastné príjmy tvorili maximálne jednu tretinu peňazí divadla alebo galérie.

Túto chybu po roku odstránili, ale objavili sa ďalšie nedostatky. Ministerstvo financií v spolupráci s rezortom kultúry zle odhadlo rozpočty obcí a stovky regionálnych knižníc, múzeí a kultúrnych stredísk sa roku 1999 ocitli na pokraji bankrotu. Situáciu zachránili injekcie z rozpočtovej rezervy, ktoré sa každoročne opakovali. Žiaľ, veľa pacientov túto kúru nevydržalo, a v mnohých malých strediskách padli najmä knižnice.

SkryťVypnúť reklamu

Ako nasledujúca pasca sa ukázala novelizácia zákonníka práce, ktorú poľský Sejm prijal na jar roku 2001. Autori tejto právnej úpravy, úplne poplatnej strnulým predstavám o pracovnej organizácii času v kultúrnej sfére, napríklad vôbec nezohľadnili špecifiku práce v divadlách. Divadelníci pracujú v sobotu i v nedeľu, a majú dlhú dovolenku po sezóne. Nový zákon však žiadal využitie voľných sobôt a nedieľ v priebehu nanajvýš troch mesiacov v roku a divadlá boli takto nútené rušiť predstavenia. Napríklad varšavské divadlo Roma ohlásilo na rok 2002 o štyridsať muzikálových predstavení menej. Doteraz nie je jasné, čo budú herci robiť cez prázdniny, keď sú divadlá zvyčajne zavreté a publikum odchádza na dovolenky. Zlomyseľní navrhujú, aby sa v nich nahlas čítal zákonník práce.

SkryťVypnúť reklamu

Absurdnosti sa objavujú aj v zákone o verejných objednávkach, podľa ktorého by mali kultúrne inštitúcie vypisovať konkurzy pre sponzorských kandidátov, akoby to boli sponzori, ktorí sa bili o divadlá a múzeá, a nie naopak. Súbehy platia takisto pri angažovaní režisérov (lebo zarábajú viac než je zákonom stanovený limit 300 euro teda okolo desaťtisíc zlotých, resp. stotisíc Sk). Tým sa konkurencia v oblasti kultúry doslova stáva otázkou peňazí.

Všetky tieto nedostatky sú dôsledkom toho, že v Poľsku niet zákona o kultúrnych inštitúciách, ktorý by prispôsobil právny stav zmeneným podmienkam, teda podmienkam decentralizovaného štátu opierajúceho sa o moc samospráv. Starý zákon z roku 1991 bol novelizovaný už desaťkrát a dnes pripomína rešeto, ktorým prepadne každá ambicióznejšia iniciatíva.

SkryťVypnúť reklamu

Pravidlá rozdeľovania dotácií sú nejasné, a v priebehu posledných troch rokov sa menili štyri razy. Ministerstvu sa pritom vyčíta porušenie zásady transparentnosti a rovnoprávnosti pri delení peňazí. Nie je možné zakladať súkromné kultúrne pracoviská, lebo nejestvuje kompletný súpis práv a povinností vlastníkov, ani jasných pravidiel na výber šéfov inštitúcií, a niet ani finančných záruk, ktoré by platili na dlhšie než jednu sezónu.

Divadlá, filharmónie, múzeá, galérie a kultúrne centrá považuje zákon za hospodárske subjekty ako všetky iné. S výnimkou daní, kde sú na tom kultúrne ustanovizne o čosi horšie, pretože hoci sú oslobodené od dane z pridanej hodnoty, to znamená, že ju nezahŕňajú do ceny vstupeniek, nemôžu získať DPH späť povedzme v cene benzínu služobného automobilu, počítača alebo remeselníkov.

SkryťVypnúť reklamu

V posledných rokoch vznikli dva konkurenčné návrhy zákony o kultúrnych inštitúciách Wojciecha Misiąga a Michała Kuleszu. Ani jeden ani druhý sa nedostal do parlamentu, lebo, podobne ako v prípade zákona o kinematografii, pravicové ministerstvo nedokázalo zosúladiť protikladné záujmy rozličných prostredí. A to nie je všetko: osobitný zákon žiadajú divadelníci. Na diskusiu čaká myšlienka súbehov na riaditeľov, ktoré by zaručili minimálne trojročný stály vzrast dotácií pre divadlá. Chýbajúce záruky takéhoto druhu viedli napríklad ktomu, že v chýrnom krakovskom Starom divadle sa nedávno vzdal riaditeľského postu Andrzej Seweryn, jedna z najvýznamnejších postáv poľského divadelníctva.

Nejde tu však len o konkrétne predpisy, ale o novú štátnu politiku. Kľúčová otázka znie, či majú kultúrne inštitúcie podliehať princípom voľného trhu. Alebo inak: či sa majú udržiavať najmä z daní, alebo z iných zdrojov, napríklad zo štátnej lotérie, tak ako vo Veľkej Británii. A ďalej: kto má peniaze deliť? Politici, úradníci alebo nestranné rady zložené z autorít? Má byť v kultúre viac alebo menej štátu?

SkryťVypnúť reklamu

Na tieto otázky padajú v Poľsku ešte stále protikladné odpovede. Štát sa vzdáva bezprostredného riadenia kultúry, ale nestanovuje nijaké podmienky pre samosprávnych a súkromných mecénov. Reforma kultúrnej politiky sa zastavila na začiatku cesty.

Azda jediným relevantným úspechom predchádzajúceho kabinetu, na ktorý budú umelci spomínať s vďačnosťou, je novelizácia autorského zákona zostrujúca tresty za pirátstvo a schvaľujúca stíhanie a likvidáciu krádeže intelektuálneho majetku. Dnes v mene poškodených umelcov vystupuje prokurátor. To je kľúčové pre zábavný priemysel. Podľa údajov Zväzu audio- a videoproducentov prinášajú piráti legálnym producentom straty v hodnote sto miliónov zlotých ročne.

Až na túto výnimku sa však ministri kultúry z kabinetu premiéra Buzeka neprejavili ako Šalamúni nového zákona, zato radi na seba brali iné úlohy. Napríklad minister Kazimierz Ujazdowski s obľubou rozdával rady riaditeľom múzeí, ako majú spravovať zverené inštitúcie, čo sa neobišlo bez obrovských škandálov, keď napríklad po jeho kritike vlaňajšej výstavy Maurizia Cattelana musela dovtedajšia riaditeľka opustiť príslušnú galériu.

SkryťVypnúť reklamu

O Ujazdowskom hovoria umelci a správcovia kultúry ako o slonovi v porceláne a jeho účinkovanie vyvoláva dodnes mnohým kultúrnym Poliakom bolesti hlavy. Na Ujazdowského podnet zorganizovalo napríklad ministerstvo reklamnú kampaň, propagujúcu kultúru pod heslom „Živá kultúra obohacuje nielen jogurt“ - minulo na ňu dvestotisíc zlotých. Vtedy sa vzbúrili ešte aj výrobcovia jogurtov, ktorí žiadali stiahnutie príslušného televízneho klipu. Argumentovali tým, že konzumácia výrobkov na báze mlieka by sa potom spájala s nekultúrnosťou.

Ani ďalší ministri kultúry sa dostatočne nevenovali právnym úpravám, a namiesto toho otvárali pri ministerstve nové úrady. Andrzej Zakrzewski vytvoril napríklad spolu s ministerstvom zahraničia Inštitút Adama Mickiewicza (na propagáciu kultúry v zahraničí). Už spomínaný Ujazdowski zriadil Inštitút národného dedičstva a Chopinov inštitút. Sú to netvorivé, čisto úradnícke pracoviská, ktoré ako hovoria ich kritici, zdvojujú prácu iným pracoviskám a sebe navzájom. Inštitút Adama Mickiewicza dostal roku 2001 z príslušnej kapitoly rozpočtu až 10,5 milióna zlotých, Inštitút národného dedičstva 3,5 milióna. To je o pol milióna viac, než je ročný rozpočet tradičného a medzinárodne uznávaného Starého divadla v Krakove. Kontrola na ministerstve pritom ukázala, že táto štátna inštitúcia vydala v rozpore so svojimi cieľmi minimálne 7 miliónov zlotých.

SkryťVypnúť reklamu

Nový minister kultúry Andrzej Celiński sa chopil najprv poľskej kinematografie, ktorá už roky čaká na reformu, a potom venoval pozornosť krakovskému Starému divadlu, ktoré je v hlbokej kríze. Ale to je len vrchol ľadovca. Skôr totiž, než politici vstúpia do húštiny predpisov a absurdných riešení, budú si musieť definovať, čo v skutočnosti chcú od kultúry, lebo bez jasnej vízie bude spravovanie kultúry opäť len hasením lokálnych požiarov, a nie stavaním domu, ktorý nezhorí.

Autor: ROMAN PAWLOWSKI

SkryťVypnúť reklamu

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 984
  2. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 16 945
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 547
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 977
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 528
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 459
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 967
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 456
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu