Keď si pred poslednými voľbami cestu na Slovensko našli Claudia Schifferová či Gérard Depardieu a popri tom sa otvorilo niekoľko úsekov diaľnic, postoj verejnosti bol značne rozpačitý, hoci vodiči si diaľničné úseky pochvaľovali. Inak to nebude ani v tomto roku – aj súčasný premiér si nájde čas, aby odovzdal nielen tunel pod Braniskom, ale aj diaľnicu cez Bratislavu. Napokon, kto by sa už nechcel pochváliť tým, čo dosiahol – a nemusí to byť práve Devín banka, ktorá je ako volebný artikel nie celkom vhodná. A tak teraz nevedno, či by sa nemalo volebné obdobie skrátiť na dva roky – volič by sa stal skutočným kráľom.
Slovenský fanúšik zasa raz niečomu uveril – nestačilo mu, že futbalovú dvadsaťjednotku na olympiáde v Sydney podrezali ešte doma funkcionári, nedorazilo ho, že bezprecedentne skvele rozohratá kvalifikácia na MS vo futbale bola utopená v Azerbajdžane. Po víťazstve v skupine, keď za našou hokejovou dvadsiatkou ostali nielen Švédi či Američania, ale aj Česi(!), v domácom prostredí obhajujúci zlato, našinec zasa raz uveril, že má zmysel veriť. Museli prísť Švajčiari a potom Švédi, aby sme sa dostali naspäť na zem. A hoci vo Vyšnom Nižnom budú aj naďalej vedieť, že ich chlapci to natrú aj Brazílčanom, veď každý zápas sa začína za stavu 0:0, o slovenskej národnej nálade rozhodnú šatanovci v Salt Lake City.
Pán prezident to má skutočne ťažké – keď ide na východ Slovenska vlakom, médiá mu vyčítajú, že to stojí viac ako cesta autom. Čo je logické, lebo okrem vlaku hlavu štátu sprevádza aj náhradný automobil. Keď zasa ide autom, tak stoja proti nemu nielen ostatní účastníci cestnej premávky, ale aj počasie, čo zatiaľ slovenský prezident nevie ovplyvniť. A tak nemožno inak, iba sa zamyslieť, prečo hlava štátu nepoužíva lietadlo – tam by sprievodný automobil nemal miesto. Alebo žeby riešením nedostatku peňazí bol najdrahší spôsob prepravy? Ak ste ešte stále nepochopili, ako sa dá zadlžiť druhé najväčšie slovenské mesto miliardovým deficitom, už by vám to mohlo byť jasné.
