Charta pomenúva stav neslobodnej spoločnosti, ktorú ovláda stranícky aparát a vplyvní jednotlivci. Toho istého sa Havel po dvadsiatich piatich rokoch obáva opäť. V utorok hovoril o nových normalizátoroch, o úzkom bratstve, čo sústreďuje do svojich rúk ekonomickú, politickú a mediálnu moc a nebude sa báť pohybovať na samej hrane kriminality.
Zásadný rozdiel je iste v povahe systémov, v reakcii dotknutých a v samotnom postavení Václava Havla. Kým za Chartu posadil rozzúrený stranícky aparát disidenta Havla na päť rokov do väzenia, úzke bratstvo na čele s Václavom Klausom prejav prezidenta Havla len premyslene ironizovalo.
Možno sa zmenil aj samotný Havel, ale v obavách o slobodu a v odpore k arogantnej moci zostal rovnaký. Ak použil po dvadsiatich piatich rokoch slovo normalizátori, treba ho brať vážne.
Svetová banka nedávno odhadla, že banková kriminalita okradla český štát za dvanásť rokov o päťsto miliárd korún. Toľko peňazí možno nestála ani invázia sovietskych vojsk do Československa vrátane ich pobytu, ktorý zaručil normalizátorom dvadsať rokov vlády.
Toľko peňazí je dosť nielen pre tisícky ľudí na príjemný život, ale vystačí ešte aj na sústredenie ekonomickej, politickej a mediálnej moci do rúk nových normalizátorov.
Čoho sa obáva prezident Havel v prelomovom roku českých volieb, toho by sme sa mali báť aj na Slovensku. Prezident Rudolf Schuster predsa povedal, že vládnutie po voľbách bude u nás o inom než doteraz. Zjednotia sa teda doteraz rozhádané úzke bratstvá a noví normalizátori sústredia svoju moc podľa českého vzoru.
Náš prezident sa toho na rozdiel od svojho českého priateľa neobáva. Je to logické. On predsa Chartu 77 pred štvrťstoročím po Košiciach neroznášal.
Autor: Martin M. Šimečka
