
Ján Štrasser (vľavo) s Marikou Gombitovou a Mekym Žbirkom pokrstili muzikál na cédečku. FOTO - TASR
Jeden z najstarších a najobľúbenejších muzikálov Neberte nám princeznú mal cez sviatky ďalšiu z mnohých televíznych repríz, no len teraz, po dvadsiatich rokoch, vyšiel prvýkrát na hudobnom nosiči. Autor hudby Dežo Ursiny už nie je medzi nami, princezná Marika Gombitová sa ukáže na verejnosti len v nevyhnutných prípadoch, ďalšia postava Meky Žbirka sa odsťahoval do Prahy. Ostáva autorka libreta Alta Vášová a tvorca textov pesničiek JÁN ŠTRASSER, s ktorým sme sa o muzikále porozprávali.
Po dvadsiatich rokoch
„Dvadsať rokov je v živote človeka veľa a napokon, medzitým bola taká malá revolúcia, ktorá osudmi ľudí tiež pohýbala,“ hovorí Ján Štrasser. „Ale tak, ako Dumas napísal Troch mušketierov po dvadsiatich rokoch, možno by sme aj my vedeli urobiť nový muzikál. Som presvedčený, že aj s Marikou, keby mala vhodnú rolu; kto videl predstavenie Divadelného spolku Kašpar a zažil Jana Potměšila ako Richarda III., vie, o čom hovorím. Problém je inde - zmenili sa podmienky na vznik muzikálu.“
Pesničky z muzikálu kolovali medzi ľuďmi nahraté na magnetofóne, a tak vznikol dojem, že vyšli aj na platni. Ak by nebola revolúcia, možno by nikdy ani nevyšli. Ján Štrasser: „Muzikál mal vyjsť v Opuse na platni hneď po jeho uvedení, ale nevyšiel. Oficiálny dôvod neviem, nemyslím si, že v tom bola politika, skôr nejaké zákulisné ťahy.“
Len jedna zo siedmich
Televízny muzikál Neberte nám princeznú v réžii Martina Hoffmeistera rozpráva príbeh lásky dievčaťa z dobrej rodiny (Gombitová) a chlapca z ulice (Žbirka). Pre deti v detskom domove je dievča, zatúlané v ich izbe, princeznou, pre rodičov nevďačnou dcérou a pre Mekyho láskou, ktorá sa skončí šťastne. V hodinovom filme odznie štrnásť skladieb v podaní Mariky Gombitovej, Marie Rottrovej a Mira Žbirku.
Ursiny, ktorý na vlastných platniach spolupracoval s Ivanom Štrpkom, napísal hudbu na Štrasserove texty: „Mali sme to podelené, ja som s Ursinym robil všetko, čo súviselo s divadlom a filmom. S Dežom som napísal dokopy asi tridsať piesní. K spolupráci na tomto projekte ma prizvala Alta Vášová, s ktorou som už spolupracoval na muzikále Cyrano z predmestia.“
Pred novembrom 1989 sa muzikály realizovali len v štátnych divadlách z ich rozpočtov. Štrasser spomína, že Cyrano z predmestia na bratislavskej Novej scéne bol prvým muzikálom, ktorý prelomil konvencie, že v divadelnom predstavení musia hrať tí, čo sú v divadle zamestnaní - urobil sa prvý casting a prizval externý režisér. „O tom, že v predstavení Neberte nám princeznú budú hrať a spievať Žbirka a Gombitová, nebolo pochýb, diskutovalo sa o tom, či budú robiť aj postsynchróny svojich postáv. Nakoniec postavy aj nahovorili a muzikál tým dostal autentickosť. Meky a Marika boli vtedy tínedžermi, hoci trošku staršími,“ smeje sa Štrasser.
„Neberte nám princeznú mal byť len jednou časťou z cyklu siedmich televíznych muzikálov, ktoré si Alta Vášová vymyslela na motívy klasických rozprávok. Nakoniec sa muzikál na motívy Snehulienky a siedmich trpaslíkov realizoval ako film v Krátkom filme Praha. Z ostatných námetov vznikla už len televízna inscenácia s pesničkami Nebojsa.“
Dobrých mohlo byť viac
V čom je sila tohto muzikálu, ktorý, ako hovorí textár, doteraz funguje? „Ľudia v ňom našli niečo úprimné, hoci ja to slovo nemám rád, pretože v kumšte je aj úprimnosť štylizáciou. Ale v Princeznej je všetko, na čom muzikál stojí a padá: veľký cit a veľký konflikt v dobrom príbehu.“
Keď hovoríme o starých muzikáloch, Ján Štrasser sa ako textár podieľal na viacerých pôvodných i preložených. Trochu s nostalgiou hovorí o jednom, nikdy nerealizovanom: „S Altou Vášovou a Dežom Ursinym sme koncom osemdesiatych rokov urobili rockový muzikál P + L, čiže Peter a Lucia. Nikdy sa nerealizoval, možno preto, že sa nenašiel producent, ale možno aj preto, že tá téma - vojna, násilie - naozaj nie je ľúbivá, je znepokojujúca a pálčivá. Nechcem, aby to teraz vyznelo cynicky, ale boli v ňom zakódované hrôzy násilia minulého aj - na tie časy - budúceho, ktoré tak tragicky dalo o sebe vedieť jedenásteho septembra.“