Požiadali ste o vydanie takzvaného maďarského preukazu?
„Ešte nie, nemal som na to čas.“
Podáte si teda žiadosť?
„Prečo nie! Nie však pre to, že by som mohol mať nejaké výhody. Nepotrebujem ich, ale patrím do skupiny ľudí, ktorí si môžu povedať, že sú zahraničnými Maďarmi.“
Ak sú rozhodujúce politické sily na Slovensku proti tomuto zákonu a vy ako šéf koaličnej strany požiadate o preukaz, neobávate sa, že tento krok bude mať nepriaznivý vplyv na vaše vzťahy s partnermi?
„Tu treba urobiť rozdiel. Časť strán tento zákon zneužíva na strašenie ľudí. Druhá časť strán nevie, že zákon nebude platiť na území Slovenskej republiky. Žiadna krajina si nemôže dovoliť prijať taký zákon, ktorý by bol uplatňovaný na území iného štátu.“
Je tu však námietka, že zákon schválila susedná krajina, ale bude sa vzťahovať na občanov SR.
„Moment. Nemiešajme pojmy s dojmami. Každý zákon – o zahraničných Slovákoch, Maďaroch, Rumunoch – bol prijatý na území materského štátu a platí pre tých, ktorí na jeho území nežijú, ale patria do toho istého národa. Platí tiež, že zákon o zahraničných Maďaroch nebude vykonávaný na území SR.“
Je teda v poriadku, ak Maďarsko preferuje na svojom území občanov Slovenska maďarskej národnosti?
„Z hľadiska národnostného určite. Aj Slovensko preferuje na svojom území zahraničných Slovákov. Dokonca v niečom viac ako zákon o zahraničných Maďaroch.“
Jestvuje ustanovenie, že rodičia neplnoletých detí, ktoré navštevujú školu s vyučovacím jazykom maďarským na území Slovenska, majú nárok na príspevok na učebnice. Nedá sa toto ustanovenie vykladať ako uplatňovanie maďarského zákona na Slovensku?
„Čaká sa na vykonávací predpis. Táto časť sa zatiaľ neuplatňuje. Mňa teda zaujíma, ako sa dohodnú rezorty diplomacie a vlády obidvoch krajín. Aj poloplný pohár sa dá pokladať za poloprázdny. Je to otázka spoločného výkladu.“
Benátska komisia ako poradný orgán Rady Európy nebola nadšená nielen zákonom o zahraničných Maďaroch, ale ani o zahraničných Slovákoch.
„Komisia však povedala aj to, čo prízvukuje EÚ. Aby sa dané strany, v tomto prípade Slovensko a Maďarsko, dohodli. Tak to bolo aj v prípade Rumunska a Maďarska.“
Maďarsko sľúbilo, že umožní všetkým Rumunom uchádzať sa o prácu v Maďarsku. Myslíte si, že by niečo podobné mohla požadovať aj Slovenská republika?
„Bol to dôkaz o tom, že kým štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Chlebo len hovorí o probléme, Rumuni rokovali a dohodli sa. Treba rokovať a nevytĺkať politický kapitál.“
Vydá SMK vyhlásenie, v ktorom by odporučila svojim sympatizantom využiť oprávnenia zákona o zahraničných Maďaroch?
„Netreba. Každý si to musí rozhodnúť sám.“
Národná rada by mala v januári prijať uznesenie proti zákonu o zahraničných Maďaroch. Akú stratégiu zvolí SMK?
„Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky musí urobiť kroky, aby nevznikli nedorozumenia. Ak bude o tom rokovať Národná rada SR, tak to bude, ako v prípade Esterházyho, ďalší protimaďarský deň. Uznesenie parlamentu aj tak nič nevyrieši.“
IGOR STUPŇAN
