Oblasť Hriňovej a Detvy patrí k najznámejším oblastiam s rozptýleným osídlením. Na laze Spúšťanka v kopcoch nad Detvou bývalo kedysi veselšie aj napriek podmienkam, v ktorých tu ľudia žili. Všade mali ďaleko. Do obchodu, do školy aj do kostola. Dobrý kilometer do časti Skliarovo, ďalších päť dolu do Detvy.
Mnohí mladí si zvolili život v meste, na laze ostávajú iba starí. Ešte pred niekoľkými rokmi tu žilo sedemnásť rodín, dnes ich zostalo päť. Jozef Golian s manželkou žijú na Spúšťanke už 25 rokov a vychovali tu tri deti. "Neraz som uvažoval, že odídem, ale kde by sme išli? Je to tu z roka na rok ťažšie, nie sme už najmladší. Aj posledná zima nám dala zabrať. Niekoľko dní sa sem vôbec nedalo dostať," hovorí Jozef Golian. Kto sa chce na Spúšťanku dostať, musí sem vyjsť buď kľukatou asfaltkou alebo kratšou, no oveľa strmšou cestičkou. K väčšine lazov asfaltové cesty ani nevedú. Vyniesť sem ťažší nákup je poriadna drina. Aj preto obyvateľov Spúšťanky zväčša zásobujú potravinami príbuzní na autách. "Mladí si vedia zrátať, čo je to voziť deti do školy, chodiť dolu po nákupy. Všetko to stojí peniaze," hovorí pán Golian. Aj jeho najstarší syn a dcéra si vybrali život v meste, hoci hore na lazy ich to stále ťahá.
Obyvatelia lazov neradi hovoria o romantike, ktorá sem priťahuje z roka na rok viac chalupárov. "Aj po okolitých lazoch pár chalúp pokúpili a pekne ich opravili. Ale ak chcú lazy prežiť, musí byť na nich život stále. O okolité lúky, ktoré vlastnili družstvá, sa nemá pomaly kto starať. Mnohé detvianske a hriňovské lazy podľa neho časom spustnú a nie je vylúčené ani to, že zaniknú. "To by som nerád videl. Predsa len majú tieto samoty veľké čaro," dodáva. (eta)
