BRATISLAVA - Jednou z mála zachovaných historických krajinných štruktúr je rozptýlené osídlenie - kopanice, lazy či štály. Koľko ľudí na týchto usadlostiach žije, nie je presne známe. "Rozptýlené usadlosti sa v sčítaní obyvateľov nesledujú, pretože to nie sú základné štatistické jednotky. Posledný komplexný prehľad o kopaniciach je z roku 1961. Vtedy bolo na Slovensku zaznamenaných 166 kopaničiarskych obcí s takmer troma tisíckami kopaníc," povedal nám František Petrovič z Ústavu krajinnej ekológie SAV.

Rozloha, na ktorej kopanice ležia, zaberá takmer desať percent rozlohy Slovenska. Podľa údajov z roku 1961 to bolo 4 640 štvorcových kilometrov . "V súčasnosti je vznik nových kopaníc nereálny. Skôr je tendencia ich úpadku či dokonca zániku," hovorí Petrovič.

Na získanie reálnej predstavy o tom, kam rozptýlené osídlenie na Slovensku smeruje, rozbehli tento rok v ústave projekt VEGA. Skúmajú v ňom vidiecku poľnohospodársku krajinu a jej biodiverzitu v meniacich sa socioekonomických podmienkach. Ako model si zobrali novobanskú štálovú oblasť, ktorú porovnávajú s oblasťou dolného Liptova. Počet trvalo obývaných domov na štáloch okolo Novej Bane výrazne poklesol. Napríklad v oblasti Jedľových Kostolian je z 213 domov na štáloch neobývaných až 152.

Napriek tomu sú odborníci presvedčení, že po roku 1989 sa zmiernilo tempo zanikania kopaničiarskych osád. Ostávajú v zhruba pôvodnej forme, ale už neplnia svoju primárnu úlohu - bývanie. Namiesto toho sa domy na lazoch využívajú ako víkendové chalupy. Chalupárstvo by sa mohlo stať aj impulzom pre ďalší rozvoj rozptýlených osídlení.