Veľa ľudí si nájde zamestnanie aj na špeciálnych veľtrhoch práce. Najviac túto možnosť využívajú mladí ľudia. ILUSTRAČNÉ FOTO - TASR |
Zhodnosť počtov zďaleka neznamená vyrovnané šance. Presvedčený je o tom 53-ročný Tibor Francel z Nitry: "Je takmer nemožné, že päťdesiatnik, i keď odborník, získa vo svojom odbore na Slovensku normálne platené miesto," hovorí vysokoškolsky vzdelaný bývalý lízingový manažér s dobrým platom. Po transformácii firmy sa nezhodol s vedením a stratil miesto. Poslal asi 50 žiadostí do celého Slovenska. V pamäti mu zostala jedna z odpovedí: "Vyjadrenie firmy znelo, že vekový priemer je 30 rokov a starších nezamestnávajú," spomína Francel. Jeho príbeh sa však skončil šťastne. Prácu si našiel v škole v potravinárskom učilišti, kde učí chémiu.
Nádej starším dáva aj príklad 52-ročnej bratislavskej ekonómky Evy. Keď sa jej firma dostala do konkurzu, všetci dostali hromadnú výpoveď. Neváhala a akonáhle sa dozvedela o problémoch firmy, začala hľadať. "Nájsť si nové miesto nebol veľký problém. Mala som rozrobené asi štyri predbežné ponuky, takže som sa zamestnala skoro po odchode zo starého zamestnania. Možno je to tým, že bývam v Bratislave. Ale myslím si, že veľa podnikov si konečne uvedomilo, že na pozíciu je niekedy výhodnejšie zamestnať staršieho človeka so skúsenosťami," hovorí Eva, dnes zamestnaná ako ekonómka.
O jednoduchom hľadaní zamestnania nemôžu hovoriť ani mladšie ročníky. Katarína, 24-ročná vysokoškoláčka z Bratislavy, s plynulou znalosťou angličtiny a nemčiny, striedala jeden konkurz za druhým, kým si našla miesto asistentky riaditeľa stredne veľkej firmy. "Bola som asi na 7 - 8 konkurzoch, pričom niektoré z nich mali viacero kôl. V menších firmách som komunikovala priamo s budúcim nadriadeným, no v tých väčších je to sprostredkované cez personálne oddelenie či agentúru. Väčšia šanca skôr bude v tých menších. Nehlási sa tam mnoho ľudí a neodčerpávajú toľko energie ako množstvo kôl vo veľkých spoločnostiach," hovorí Katarína.
Aj Martin, dnes 24-ročný zamestnanec na ministerstve dopravy, považuje za recept na nezamestnanosť navštevovanie konkurzov. "Mladým odporúčam chodiť po konkurzoch a pohovoroch. Hlavne po takých, ktoré netrvajú niekoľko dní. Tie zbytočne zdržujú, lebo viete, že šanca je mizivá, pretože sa tam hlásia skoro všetci čerství absolventi. Ide najmä o masové zahraničné firmy." (ip)