Takto vyzeralo vysídľovanie Maďarov zo Slovenska 16. mája 1947. FOTO - ARCHÍV ČTK
O Košickom vládnom programe z 5. apríla 1945, za ktorý by sa Slovensko malo podľa predsedu SMK Bélu Bugára Maďarom ospravedlniť, sme sa rozprávali s historikom DUŠANOM KOVÁČOM.
Prečo Košický vládny program vznikol a čo bolo jeho obsahom?
"Bol to vlastne program novej vlády obnoveného Československa po druhej svetovej vojne. Program bol prijatý v oslobodených Košiciach, kým české krajiny boli v tom čase ešte zväčša okupované. Vládny program nebol do dôsledkov splnený."
Už v programe bolo jasné, ako sa vyrieši otázka nemeckej a maďarskej menšiny?
"Áno. To všetko bolo dohodnuté ešte na rokovaniach v Moskve. Všetky zúčastnené strany, komunisti aj demokratické sily sa zhodli prakticky bez veľkej diskusie, že majú byť potrestaní Nemci, Maďari, zradcovia a kolaboranti. To bola dikcia, ktorá sa vtedy používala. Počítalo sa s tým, že tieto osoby budú pozbavené štátneho občianstva a že Nemci a Maďari budú vysídlení."
Každý vie, prečo mali byť vysídľovaní Nemci, ale prečo tam boli aj Maďari?
"Maďari, rovnako ako Nemci, boli vnímaní ako osoby nepriateľské voči Československu, ako osoby, ktoré sa podieľali na rozbití štátu a špeciálne v prípade Maďarov to bola aj táto okolnosť, že po Viedenskej arbitráži získali maďarské štátne občianstvo. Rovnako ako voči Nemcom aj voči Maďarom bol prijatý princíp kolektívnej viny."
Vysídľovanie Nemcov bolo veľmi dôsledné, pri Maďaroch to tak nebolo. Prečo?
"S vysídlením Nemcov súhlasili veľmoci na postupimskej konferencii, ale s vysídlením Maďarov nie. Pokiaľ viem, v prvej fáze boli odtransportovaní tí, ktorí boli definovaní ako predstavitelia okupačnej mocnosti, ktorí prišli na územie južného Slovenska z Maďarska a boli tu dosadení. To bolo iba málo osôb."
Potom však došlo k výmene občanov medzi Maďarskom a ČSR. Ako sa to stalo?
"Výmena obyvateľstva sa uskutočnila na základe medzištátnej zmluvy a mala byť recipročná. Slováci žijúci v Maďarsku sa mali dobrovoľne hlásiť na presídlenie. Podľa našich zistení sa prihlásilo asi 95-tisíc Slovákov a necelých 72-tisíc nakoniec aj repatriovalo. Na základe toho boli zo Slovenska presídlení obyvatelia z maďarskou národnosťou. Bolo ich okolo 90-tisíc."
Aj z ich strany to bolo dobrovoľné?
"Väčšinou to bol akt donútenia."
Čo si so sebou mohli vysídľovaní vziať?
"So sebou si mohli zobrať iba určitý hnuteľný majetok, ale polia a domy, samozrejme, ostávali."
Stratili výmenou viac Maďari alebo Slováci?
"Podľa mňa to bolo viac-menej rovnocenné. Južné Slovensko je úrodný kraj a rovnako produktívne boli aj oblasti, na ktorých žili v Maďarsku Slováci. Ale nemám štatistické informácie, aby som to mohol hodnoverne dokázať.
Aký bol kľúč, podľa ktorého sa zo Slovenska vysídľovalo?
"Mali v tom rozhodujúce slovo národné výbory. Aký kľúč si zvolili, bolo individuálne."
Dá sa nájsť v histórii obdobný prípad, aby si medzi sebou štáty vymieňali obyvateľov?
"Po 2. svetovej vojne to bolo celkom bežné. K veľkým výmenám došlo medzi ZSSR a Poľskom. Vtedy sa presídlilo asi milión osôb. V západnej Európe to v moderných dejinách nebolo možné, pretože tam sa konflikty podobného typu ani nevyskytovali."
Možno vzájomnú výmenu vnímať ako historickú krivdu?
"Myslím si, že áno, keď sa na to pozeráme dnešnými očami. Ak ľudí, ktorí tu žili dlhé stáročia, bez ich vôle prinútili opustiť ich vlasť, z tohto hľadiska to bola krivda. Len dodávam, že to všetko boli dôsledky vojny, rozbitia Československa a emócií, ktoré ako keby prekryli schopnosť humanistického nadhľadu. Voči maďarskému obyvateľstvu sa vtedy udiala ešte jedna krivda, keď vyvážali maďarské rodiny do vyprázdnených Sudet v českom pohraničí. Po roku 1948 sa všetko zmenilo. Občania maďarskej národnosti dostali štátne občianstvo, väčšine z nich bol vrátený aj majetok. Netreba zabúdať na to, že medzitým bol skonfiškovaný majetok všetkým pri znárodnení a pozemkovej reforme, aj Slovákom."
Nedošlo po Viedenskej arbitráži k niečomu podobnému voči Slovákom žijúcim na juhu na zabraných územiach?
"K vysídľovaniu nedošlo, ale mnohí Slováci utekali z týchto oblastí pred terorom. Väčšina Slovákov, ktorí na tomto území zostala, celé obdobie okupácie žila vo veľmi zlých podmienkach."
