Prvý telefonát. Snažím sa kúpiť veľmi drahú letenku, takmer za tisíc eur. Volám agentke menom Bumi. (Nie, nevymýšľam si.) Bumi nemôže prísť k telefónu, "je na toalete". Super, vravím si, a môžem skúsiť zavolať neskôr? Áno, zavolajte o desať minút.
Pochopte, lístok som potrebovala naozaj súrne - človek, pre ktorého ho kupujem, chce letieť do Káhiry a v skutočnosti už sedí v lietadle do Lagosu, odkiaľ lety do Káhiry premávajú. Volám o šesť minút a pýtam si znova Bumi. "To vy ste pred chvíľou volali, však? Nepovedala som vám, že máte zavolať až o desať minút?!!" vyhreší ma žena na druhom konci linky a zloží.
Tu v Nigérii je naozaj teplo. Ak sa rozčúlite, hrozí vám vážne riziko srdcového infarktu. Druhý telefonát.
Muž: Haló?
Ja: Haló?
Muž: Haló?
Ja: Haló?
Toto je bežný nigérijský zvyk a môže trvať veľmi dlho, kým ktokoľvek povie niečo iné okrem haló.
Muž: Haló?
Ja: (pobavene) Ako vám môžem pomôcť?
Muž: chcem hovoriť s pánom X!
Ja: Prepáčte, s kým?
Muž: S X.
Ja: Prepáčte, pane, nerozumiem menu, ktoré spomínate, ste si istý, že voláte správne číslo?
Muž (rozčúlený): Chcem hovoriť s majiteľom tohto telefónu?
Ja: Nuž, to som ja.
Muž: To nie je pravda.
V tomto momente začínam byť aj ja rozčúlená, pretože už musím zastaviť na okraji cesty - telefonovanie počas jazdy tu nie je povolené. Volajúceho ešte rýchlo poinformujem, kto by podľa mňa mal lepšie vedieť, komu patrí tento telefón, a zavesím.
Tretí telefonát.
Ja: Haló?
Žena: Haló?
Ja: Haló?
Žena: Kto je tam?
Ja: Prepáčte, ale vy voláte mne. Môžem sa vás spýtať, kto je tam?
Žena (rozčúlene): S vami nechcem hovoriť!
Ja (kričím): Tak mi už nevolajte!
benova.blog.sme.sk
Autor: LENKA BEŇOVÁ
