FOTO SME
Bežný školský deň. Ľudia sú väčšinou v triedach a chodbami sa preháňa iba hŕstka oneskorencov. Je krátko po zvonení na začiatok druhej hodiny. V rozhlase, ktorý je bežnou súčasťou každej prestávky, tentoraz zaznie úplne ľahostajným tónom veta: "Jim Crow, dostav sa do kancelárie, prosím." V momente začali na chodbách cvakať zámky, okná boli okamžite zatiahnuté roletami. Jim Crow je totiž už niekoľko rokov mŕtvy.
"Všetci ticho a posadajte si na zem!" znel šepotom rozkaz môjho učiteľa džezu hneď potom, ako zamkol zvnútra dvere triedy. Pochopil som, o čo ide. Tento zabezpečovací manéver sme už totiž nacvičovali niekoľkokrát od tej hroznej tragédie, ktorá sa odohrala pred niekoľkými mesiacmi v Minessote. Chlapec tam vtedy so zbraňou v škole postrieľal niekoľko nevinných ľudí..
Sedím na koberci v triede a minúty plynú. Všetci sme uvoľnení - je nám jasné, že ide iba o ďalšie cvičenie. Ubehne pol hodiny, ubehne celá. V triede je ticho a šero. Cez malé škáry medzi roletami sa predierajú jemné lúče prvého jarného slnka.
Prichádza pomalé podriemkávanie, u niektorých sa o slovo začína hlásiť nedospaná minulá noc. Jemné pípnutie oznamuje koniec druhej hodiny. "Hrom a peklo! Veď to minulý týždeň trvalo dvadsať minút! Tak čo to teraz toľko naťahujú?" rozhorčuje sa Bret.
"Ticho, ľudia. Musíme zostať cool, kým nám nepovedia, že sa cvičenie skončilo," snaží sa upokojiť situáciu v zamknutej triede učiteľ. Zhlboka sa nadýchnem a ľahnem si na koberec. Niečo sa mi na tomto všetkom nezdá. To cvičenie trvá voláko pridlho. Ak, samozrejme, ide iba o cvičenie...
Ubehne desať minút z tretej hodiny a v tom sa chodbou rozľahne hlasný brechot psa. Všetkými trhne ako po zásahu elektrinou. Atmosféra v triede sa s prekvapivým brechotom rázne zmenila. Čo sa na chodbe asi odohráva?
Uprostred tretej hodiny nám riaditeľ cez rozhlas konečne ležérnym hlasom ďakuje za spoluprácu, vyučovanie bude obnovené.
Je to akési zvláštne. Po chvíľach v triede, s teroristami na chodbe, je zrazu všetko v poriadku? Prečo to trvalo tak dlho? A čo ten psí brechot? Hlavnou nám vírilo toľko otázok, že sme sa po zvyšok hodiny absolútne nemohli sústrediť.
Po obede znova stretávam usmiateho Breta - už to vypátral, odpočul. "Dnešný Jim Crow, myslím to cvičenie, im padol vynikajúco vhod," vraví. "Boli tu fízli! Chodby boli prázdne, nikto nemohol vstať, ísť do skriniek a vziať odtiaľ to, čo by mohli nájsť. Hľadali drogy! Trvalo im to tak dlho, pretože so psom kontrolovali všetky skrinky v škole. A ten brechot? Našli trávu!"
"Nanešťastie, nebola v skrinke, ale spadnutá za ňou a skrinka patrí nejakej 'bárbinovksej' švrtáčke, čiže to určite nie je jej matroš," pokračuje Bret. "Jednému chalanovi pes zacítil tričko. Musel ho mať na sebe, keď bol naposledy nahulený."
Takže namiesto teroristov nakoniec protidrogová jednotka, pochopil som a krútiac hlavou som sa pobral na fyziku.
vrbican.blog.sme.sk
Autor: PAVEL VRBIČAN(Autor študuje na strednej škole v americkom štáte New York.)
