Tisíce pútnikov radšej strávili studenú noc v blízkosti Námestia svätého Petra, aby sa dostali čo najbližšie k smútočnému obradu. FOTO - REUTERS
Včera v noci to v blízkosti Námestia svätého Petra vo Vatikáne vyzeralo ako na obrovskom folkovom festivale. Na zemi boli karimatky, spacáky a hnedé deky, ktoré rozdával organizačný štáb. A všade najmä mladí ľudia s poľskými vlajkami.
O siedmej večer uzavreli Via Conciliazione, ktorá vedie k námestiu. Prichádzajúci pútnici preto obsadili okolité ulice a dva najbližšie mosty. Niektorí prišli so skladacími stoličkami v ruke.
Pútnici na moste Sant Angelo boli ochotní čakať aj 24 hodín na zemi, len aby dostali dobré miesto. "Je nás stotridsať," usmieval sa Juan María z Vallencie. Do Ríma dorazili dva dni pred pohrebom a na moste si teraz rozložili piknik. Na slané krekry si namazali pečeňový krém a zapíjali ich minerálkou, ktorú rozdávali. Odhaduje sa, že rozdali minimálne 500-tisíc litrov.
Speváci
Druhý most Viktória Emanue- la II. pre istotu radšej karabinieri uzavreli úplne. Skupinka Slovákov sa však cezeň dostala a chytila najlepšie miesto pri múre. Tam si môžete oprieť vak a nikto vás neprekračuje.
Pár metrov od prenosových vozov televíznych štábov z celého sveta sa uložili spať, ale stále sa budili. Mladí veriaci vedľa hrali dookola na gitare tie isté pesničky a nie a nie prestať.
Vpredu pred zábradlím sa objavil aj "operný spevák" a "speváčka". Kameramani si ich nahrávali. Keď dospievali, všetci im spontánne zatlieskali.
Ďalšia skupinka začala spievať poľskú hymnu, Malgorzata a Karol sa hneď postavili a spievali nahlas s nimi.
V pozore
O druhej nadránom ľudí neustále pribúdalo. Čakalo sa, kedy ich pustia. Niektorí hovorili, že o šiestej, iní o ôsmej, ale stačilo, aby niekto len trochu zahrkotal železnou zábranou a hneď všetci vstali do pozoru pripravení pokročiť ďalej. Museli si však zase sadnúť.
V noci bola zima, muži balili svoje priateľky aj do ich spacákov, aby nemrzli.
Na koniec ulice Via Conciliazioni, len pár metrov od námestia, sa dostali tí, čo prišli pred siedmou večer. Na svoju chvíľu vyčkávali s istotou, že keď otvoria zábrany, budú mať najlepšie miesto.
Večer na ulici nasadil Vatikán upratovačov a čistiaci voz, odpadky sa však hromadili ďalej. Malý počet odpadkových košov z bezpečnostných dôvodov nezvýšili.
Mladí Američania preberali Bushovu politiku a to, aký bol pápež veľký. Mníšky sa modlili ruženec a niektorí kňazi čakali s prázdnou stoličkou vedľa seba s nádejou, že sa niekto príde vyspovedať. Nikto neprišiel. Okolo sa tlačili ľudia a spoveď by mohli počuť.
Pohyblivé obrázky
Po štvrtej na námestí spustili veľkoplošné obrazovky so zostrihmi z pápežovho života a textovými správami v taliančine a poľštine, aby sa netlačili a neprekračovali zábrany. Ľudí pohyblivé obrázky na chvíľu prebrali, niektorí spali ďalej a väčšina trpezlivo čakala.
O pol šiestej sa pred dav na konci ulice postavili policajti v reflexných vestách, chytili sa pod pazuchou a urobili pevnú hrádzu. Nervózny dav ľudí sa začal tlačiť vpred.
Masa v pohybe
O siedmej ráno sa konečne dočkali a hrádzu pustili. Najskôr však ľudí na vozíčku. Keď došlo na zdravých pútnikov, bezhlavo sa rozbehli, tlačili sa dopredu, aj keď už nebolo kam. Keď masa zozadu obiehala tú, ktorá ešte stála zablokovaná zboku, ľudia nespokojne vrešťali. Tí zozadu ukazovali víťazoslávne gestá.
Pútnici spiaci v spacákoch vpredu s hrôzou zistili, že sa na nich valia ľudia, zobrali spacák a tiež utekali dopredu.
Medzi prvými vošla na námestie Dronda z Trinidadu. V jednej ruke mala zloženú stoličku a v druhej tašky s teplým oblečením. V piatok sa v Ríme naozaj ochladilo a noc aj ráno boli studené. "V Karibiku je rozhodne teplejšie, ale teším sa, že sa rozlúčim so Svätým Otcom," povedala Dronda, ktorá prišla do Ríma s kamarátkou už v stredu.
Stratení
"Otvorte zábrany aj tu, hej," kričal nahnevaný mladý Talian, ktorému sa nepáčilo, že púšťali najskôr ľudí z bočných ulíc a najväčší stredný prúd sa zasekol. Policajti a dobrovoľníci mali čo robiť. Nespokojný stredný rad sa nakoniec pretrhol. Chlapi z civilnej ochrany v oranžových vestách boli pred masou ľudí v menšine.
Dav posunul zábrany a takmer utlačil celý tím z menej známej americkej televízie, vrátane producenta, kameramana, zvukára a reportéra.
Pätnásťročný Dano z Bratislavy mal jediný široko-ďaleko slovenskú zástavu. Čakal pri karimatke na svojich kamarátov, ktorí išli na chemické záchody. Keď však odišli, prišiel dav a on bezradne mával zástavou, aby ho našli. Každú chvíľu ho niekto zatlačil na zem, udupal zástavu, aj karimatku. Prišiel z Bratislavy s pánom farárom a tromi plnými autobusmi veriacich.
Pred obrazovkou
Wojtech z Nemecka sa dostal na námestie trikom - cez bočné parkovisko. Niekto mu to poradil a teraz sa spokojne usmieval. Napriek zakúpeným dvom nociam v hoteli, tú poslednú, zo štvrtka na piatok radšej strávil na námestí.
Väčšina sa však na námestie nedostala. Časť zviedla ešte jeden boj o najlepšie miesto pred veľkoplošnými obrazovkami a časť radšej išla k televízoru na hotel.
"Poď, pôjdeme radšej na izbu, pozrieme si to v televízii," povedala jedna poľská mníška druhej. Priamy prenos na Rai Uno sa začínal už o deviatej, hodinu pred omšou.
FOTO
Najlepšie miesta pod holým nebom boli pri múre. Mohli si tu oprieť vaky a nikto ich neprekračoval. FOTO - REUTERS
Autor: MONIKA ŽEMLOVÁ, Rím
