ú do sily.

Zoslabnuté včelstvá sa bez jarného spájania dostanú do sily až v čase letnej znášky (v nížinných oblastiach - slnečnica), ktorá je zároveň aj poslednou. Príjmy včelára za predaný med sa vtedy nevyrovnajú ani nákladom na ich ošetrovanie a ekonomika je v mínuse.

Len málo včelárov spája slabé včelstvá, čím si však znížia počet svojich včelstiev napríklad na polovicu. Problém spočíva v tom, že iba nepatrná časť včelárov ovláda techniku umelého rozmnožovania včiel. Základom je plánovaný odchov matiek.

Vo včelstve, ktoré slabo prezimovalo, býva počet zimných mŕtvoliek vysoký. Navyše môže byť postihnuté úplavicou alebo nozémovou nákazou. Jediná záchrana spočíva v zužovaní včelstva na taký počet plástov, aký obsadia. Okrem toho je dôležité aj suché uteplenie úľa.

Ak je včelstvo "pokalené" - znečistené od výkalov, treba ho preložiť do suchého úľa. Vymeníme však nielen nástavok, ale aj dno úľa. Pri veľmi znečistených rámikoch včelstvo zmetieme na nové rámiky, ktoré máme v rezerve. Samozrejme, umiestnime ho na harmonickú skladbu rámikov (plodiskové prázdne a s medovými - peľovými zásobami). No tam, kde je už len hŕstka včiel s matkou, nepomôže ani tento postup.

Ak je matka mladá, treba ju zužitkovať iným spôsobom a včely za pekného počasia vymiesť z úľa. Prázdny úľ odstránime. Vymetené včely sa potom "vžobrú" do susedných úľov.

Ing. TIBOR JÓKAY