Kontaktné prípravky účinkujú v mieste kontaktu s rastlinným orgánom, čiže v podstate na povrchu. V praxi je zaužívaný názor, že patria medzi najmenej účinné. Avšak nie je tomu tak, pretože majú aj veľké prednosti. Jednou z nich je to, že pri ich používaní nikdy nevzniká rezistencia, teda odolnosť huby na účinnú látku. Pri dokonalej aplikácii majú veľmi dobrý arazantný účinok. Ďalšou výhodou je to, že v čase viditeľných príznakov poškodenia chorobou (teda v najkritickejšom období) treba najprv použiť kontaktný prípravok a až po určitom čase (väčšinou o 5 až 7 dní) systémový.
Hĺbkové prípravky účinkujú tak, že prenikajú dovnútra listu a v ňom len lokálne na veľmi malú vzdialenosť (niekoľko milimetrov až centimetrov).
Systémové prípravky prenikajú dovnútra listu a spolu s rastlinnými šťavami sú prenášané najmä vzostupným prúdom (smerom nahor) do ostatných častí rastliny aj do nových prírastkov. Treba zdôrazniť, že aj pri systémových prípravkoch sa všeobecne udáva doba účinnosti len 7 až 12 dní. Jedným z dôvodov je fakt, že rastliny prijímajú systémovú zložku prípravku ako cudzorodú látku a snažia sa ju čo najrýchlejšie rozložiť a odstrániť z vodivých pletív. Zároveň ale treba upozorniť na to, že ochranný účinok proti chorobe je pri hĺbkových a systémových prípravkoch dvojaký. A to kuratívny, kedy zabraňujú rastu už vytvorených hubových vláken (podľa jednotlivých účinných látok to býva 72 až 96 hodín od vyklíčenia huby; výnimočne ho majú aj niektoré kontaktné prípravky do 16 hodín), a preventívny, čiže bežný účinok ako pri kontaktných prípravkoch.
Nevýhodou systémových prípravkov je možnosť vzniku rezistencie, preto sa odporúča používať ich len v období silného infekčného tlaku choroby a najviac dvakrát za sezónu.
Pred piatimi rokmi sa dostali do praxe aj prípravky s úplne novými účinnými látkami vyvinutými z divo rastúcich húb. Vyznačujú sa novým spôsobom účinku, ktorý sa nazýva "kvázisystémový". Účinná látka pri ňom pôsobí kontaktne a zároveň má schopnosť vyparovať sa. V takomto plynnom stave preniká cez prieduchy do rastliny, čo je niečo podobné ako systémový účinok s tým rozdielom, že v rastline sa už len minimálne premiestňuje. Po vyparení látka obalí list, prípadne i rastlinu, čím zabraňuje ďalším infekciám. Má to aj tú výhodu, že pôsobenie účinnej látky je rovnomernejšie rozložené počas celej doby účinnosti prípravku proti danej chorobe.
Niektoré prípravky vykazujú aj tzv. eradikatívny (liečivý) účinok, kedy dokážu zlikvidovať tiež vyrastené mycélium huby. Na trhu je ich však len zopár.
Záverom musíme pripomenúť, že proti hubovým chorobám treba vo väčšine prípadov jednoznačne ošetrovať preventívne a nečakať na prvé viditeľné príznaky poškodenia.
Ing. STANISLAV BAROK
